Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
27.08.2021, 00:00

Na krku má čiernu dieru a ruský problém. Jeden z najchudobnejších štátov Európy oslavuje

Moldavskú politiku ovplyvňuje silná rozpoltenosť spoločnosti ohľadom smerovania krajiny.

Na krku má čiernu dieru a ruský problém. Jeden z najchudobnejších štátov Európy oslavuje
Zdroj: YouTube

Pred 30 rokmi, 27. augusta 1991, vyhlásilo nezávislosť Moldavsko. Krajina s 3,5 miliónmi obyvateľov vrazená medzi Rumunsko a Ukrajinu patrí k najchudobnejším štátom v Európe a už od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak nikým neuznanej Podnesterskej republiky.

​Podnestersko sa jednostranne odtrhlo od Moldavska v roku 1990 v obavách zo zjednotenia Moldavska s etnicky a jazykovo spriazneným Rumunskom. Separatisti a moldavské sily proti sebe v roku 1992 viedli krátku vojnu a Podnestersko ju neprehralo hlavne preto, že sa konfliktu zúčastnili ruské jednotky.

Zásahy Sovietskeho zväzu

Územie dnešného Moldavska (časť Besarábie a Bukoviny), ktoré je v podstate severnou časťou historického Moldavského kniežatstva, patrilo od roku 1812 do roku 1918 Rusku. Podľa parížskej mierovej zmluvy z roku 1920 pripadlo Rumunsku, ale sovietska vláda toto pripojenie nikdy neuznala.

V roku 1924 vyhlásila na úzkom pruhu na ľavom (východnom) brehu Dnesteru, kde sa rozkladá dnešné Podnestersko, Moldavskú ASSR ako súčasť Ukrajinskej SSR. Na základe paktu Ribbentrop-Molotov však Sovietsky zväz v roku 1940 anektoval Besarábiu, spojil ju s Moldavskou ASSR a bolo vytvorené Moldavsko ako najmenšia sovietska zväzová republika.

Začal boj proti "rumunskému buržoáznemu nacionalizmu", ktorý spočíval v hromadnom presídľovaní rumunskojazyčných Moldavcov a v Podnestersku boli usídľovaní obyvatelia ruského pôvodu. Rumunský jazyk v Moldavsku bol premenovaný na moldavský a pre jeho písanie bola zavedená azbuka.

Až po rozpade ZSSR bolo obnovené písanie moldavčiny, ktorá je prakticky totožná s rumunčinou, v latinke. Súčasne však bolo zaručené ruskojazyčné školstvo.

Podnestersko ako čierna diera

Po vyhlásení nezávislosti Moldavska na ZSSR sa Podnestersko odtrhlo a nikým neuznanú nezávislosť obyvatelia odsúhlasili v referende. Po vyhlásení nezávislosti však vypukli boje medzi separatistami a vládnymi vojskami, do ktorých zasiahli tiež kontingenty ruských kozákov a ruskej (predtým sovietskej) 14. armády, na čele ktorej stál niekoľko rokov generál Alexander Lebeď.

Po päťmesačných bojoch, ktoré si vyžiadali 700 obetí, bola v júli 1992 uzatvorená mierová dohoda. Ešte pred uzavretím zmluvy, ktorú podpísali prezidenti Moldavska, Ruska a Podnesterska, moldavský parlament schválil rezolúciu, ktorá umožňuje poskytnúť Podnestersku širokú autonómiu a uznáva jeho právo používať ruštinu.

​Vládcovia Podnesterska však chcú samostatnosť a niekoľkokrát ponúkanú autonómiu považujú za nedostatočnú. V republike sa nachádza väčšina priemyselných podnikov inak poľnohospodárskeho Moldavska. Podnestersko je však označované aj za "čiernu dieru", kde sa pašuje a obchoduje s ľuďmi, zbraňami a dokladmi.

Počet obyvateľov Moldavskej republiky (bez Podnesterska) bol v roku 2020 podľa údajov Národného štatistického úradu 2,6 milióna. Podľa sčítania obyvateľov z mája 2014, ktorého výsledky boli zverejnené až na jar 2017, to bolo 2,9 milióna.

Úbytok obyvateľstva sa pripisuje predovšetkým odchodu moldavských občanov do zahraničia. Počet obyvateľov Podnesterska je oficiálne cez 460-tisíc, neoficiálne je odhadovaný na maximálne 300-tisíc osôb.

Na rozhraní Východu a Západu

Moldavsko sa nachádza na rozhraní Východu a Západu a moldavskú politiku ovplyvňuje silná rozpoltenosť spoločnosti ohľadom smerovania krajiny.

Proeurópske smerovanie krajiny a integráciu Moldavska do EÚ presadzuje súčasná prozápadná prezidentka Maia Sanduová, ktorá porazila vo voľbách vlani v novembri vtedajšieho proruského prezidenta Igora Dodona. Rusko však vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu.

Moldavská ekonomika je orientovaná na poľnohospodárstvo a je závislá od vývozu poľnohospodárskej produkcie. Z celkovej plochy Moldavska tvorí 63 percent poľnohospodárska pôda, v poľnohospodárstve bolo v roku 2020 zamestnaných takmer 20 percent obyvateľov.

Moldavsko patrí k najchudobnejším krajinám v Európe. Projekty v oblasti energetiky má v Moldavsku spriaznené Rumunsko, ktoré podporuje dlhodobý proces pripojenia Moldavska k EÚ. V posledných rokoch čelí Moldavsko nestabilite a množstvu korupčných škandálov, vrátane napríklad zmiznutia miliardy dolárov z bankového systému.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.