"Môže to byť šesť dní alebo šesť týždňov. Pochybujem však, že šesť týždňov," sebavedome tvrdil americký minister obrany Donald Rumsfeld viac ako mesiac pred začiatkom vojny v Iraku o jej trvaní. Operácia spojeneckých vojsk mala vyvolať "šok a hrôzu", režim Saddáma ochromený nepretržitými nájazdmi koaličných síl mal padnúť v čo najkratšom čase, a hlavne s minimom civilných obetí. Po jedenástom dni vojny sa však zdá, že stratégia zlyhala, špekulácie o predĺžení ozbrojeného konfliktu sa začali množiť.
Týždňová prestávka?
Sporný je najmä priebeh pozemnej ofenzívy na juhu a v strede Iraku. Americko-britské jednotky mali podľa nemenovaných zdrojov už minulý utorok zaujať začiatočné pozície okolo Bagdadu, zastavili sa však asi 80 kilometrov od irackej metropoly. Pentagón síce problémy popiera, dlhé zásobovacie trasy a partizánska vojna Iračanov by však mohli podľa neoficiálnych správ spôsobiť vo vojne dlhšiu prestávku. Americkým vojakom podľa agentúry Reuters povedali, že by mohla trvať až niekoľko týždňov. "Vyzerá to, ako by tu mali zostať dva týždne," uviedol reportér. "Najprv musí svoju prácu odviesť letectvo, až potom pošlú pozemné vojská," dodal. Ďalší tvrdí, že prestávka by mohla trvať 35 -- 40 dní.
Nečakane silný odpor
Veliteľ amerických pozemných síl v Iraku generál William Wallace už v piatok pripustil, že Američania podcenili svojho protivníka a vojna pravdepodobne potrvá dlhšie než predpokladali. Na partizánsku vojnu neboli spojenci pripravení, niektorí velitelia žiadajú nový vojnový plán. "Povedali nám, že nemusíme očakávať väčší odpor," hovorí jeden zo zranených amerických vojakov, ktorého dopravili do Európy.
Američanom sa síce veľmi rýchlo podarilo preniknúť do Iraku, dobýjanie miest sa im však nedarí. "Nie je to žiadna hlúpa banda," skonštatoval analytik z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Anthony Cordesman pre denník Washington Post. "Dvanásť rokov študovali americkú, ruskú, čínsku a juhoslovanskú literatúru o asymetrickom vedení vojny," dodáva bývalý zamestnanec Pentagónu. Cieľom je zatiahnuť spojencov do zdĺhavých bojov o každý dom. A toho sa obávajú najviac, nielen pre vlastné straty, ale aj možné obete medzi civilným obyvateľstvom. "Táto armáda bojuje ako žiadna iná: má úlohu urobiť všetko, aby ušetrila civilistov," komentoval situáciu nemecký konzervatívny denník die Welt.
Spor okolo vojnového plánu
V USA medzitým vypukol spor v súvislosti s pôvodnými vojnovými plánmi. Minister obrany Donald Rumsfeld podľa médií ignoroval rady vojenských stratégov, ktorí žiadali viac vojakov a zbraní. V predvečer konfliktu údajne minimálne šesťkrát trval (s úspechom) na tom, aby sa zredukoval plánovaný kontingent, uviedli noviny New Yorker Magazine s odvolaním na bližšie nemenované kruhy z Pentagónu. "Myslel si, že to vie lepšie. Vždy rozhodoval. Je to šlamastika, do ktorej sa Rummy sám dostal, pretože nechcel mať silné pozemné vojsko."
Podcenil aj radu vrchného veliteľa amerických operácií v Iraku Tommyho Franksa, ktorý navrhol, aby sa invázia do Iraku odložila, až kým sa jednotky, ktoré mali pôvodne operovať z Turecka, dostanú na územie bojov inými cestami.
Rumsfeld napriek námietkam veliteľov, ktorí sa nachádzajú uprostred bojového poľa, tvrdí, že americká armáda by sa mala naďalej sústreďovať na irackú metropolu Bagdad. Jeho plány podporil aj prezident George W. Bush. "Keď hovoríme, že postupujeme podľa plánu, tak postupujeme podľa plánu," uviedol pre denník Washington Post vysoký americký predstaviteľ. Podľa americkým médií by sa vojna zdĺhavými prípravami na pozemnú ofenzívu proti Republikánskym gardám mohla pretiahnuť až do leta.