Obavy, že by prezident Václav Klaus mohol sociálnej demokracii robiť problémy, viac ako rok brzdili výmenu v českom premiérskom kresle. Išlo napríklad o jeden z argumentov, prečo Vladimír Špidla nepadol už vlani marci na straníckom zjazde. Prezidentove postoje pri práve skončenej politickej kríze ukázali, že išlo o neopodstatnené obavy. Klaus síce hovoril viac ako musel, ale v zásade sa správal nadstranícky a nevybočil z českej ústavnej tradície. Predpovede, že Klaus pri rokovaniach o novom kabinete pôjde v ústrety opozičnej ODS, ktorú zakladal a ktorej čestným predsedom stále zostáva, sa vôbec nepotvrdili.
Na rozdiel od vedenia ODS nijako nenaliehal na predčasné voľby a považoval ich až za krajné riešenie. Prezident krízu nijako nepreťahoval, aj keď to odborníci očakávali.
Na druhej strane prezident neuspel s predstavou, že by občianska demokracia nejakým spôsobom mohla participovať na novej vláde. Do rokovaní o novom kabinete dokonca vstupoval s výzvou vodcom ČSSD, KDU-ČSL a ODS na väčšiu politickú fantáziu. "ODS sa rozhodla do ničoho aktívne nezasahovať a verí, že sa jej táto taktika v budúcnosti vyplatí," musel zhodnotiť postoj najväčšej opozičnej strany Klaus včera v diskusnej relácii Otázky Václava Moravca na Českej televízii. V ODS sa k jeho predstavám nakoniec najviac priblížil Vlastimil Tlustý, ktorý nakoniec pripustil spoluprácu s ČSSD a ustúpil od predstavy predčasných volieb. Zostal však osamotený. A s druhou časťou Tlustého vízie - poloúradníckou vládou - nechcel mať nič spoločné zase Klaus.
Zlú krv v časti sociálnej demokracie vyvolali prezidentove podmienky pre zostavovanie kabinetu. Záruky, že vláda bude mať väčšinu v snemovni, odmietnutie jej spolupráce s komunistami a naliehanie na zmeny na ministerských postoch. "Mal vybrať politika, ktorý zostaví vládu, a nie diktovať požiadavky," uviedol napríklad ústavný právnik v ČSSD Zdeněk Jičínský. Pri zháňaní podpisov na listinu zaväzujúcu sociálnych demokratov na podporu vlády sa však ukázalo, že o tom začal na Pražskom hrade hovoriť Stanislav Gross. A na odmietnutí vlády závislej od KSČM sa na začiatku krízy zhodlo vedenie ČSSD. Tiež požiadavka na zásadné zmeny v zložení vlády bola platonická. Staronový kabinet, v ktorom sa objavilo šesť nových tvárí, Klaus vymenoval bez prieťahov. "Nebolo o čom diskutovať. Kľúčový krok urobil vo chvíli, keď vymenoval Grossa za premiéra," vysvetľuje politológ Rudolf Kučera.
Určite však nezapadne včerajšia prezidentova výzva na zmenu volebného systému. Sám tvrdí, že rokovanie sa môže začať až po upokojení situácie. "Myslím si, že by bolo načase, aby sa s tou našou ústavou niečo stalo a ono sa to nedá urobiť v čase vládnej krízy. To je dráma a v tej chvíli sa nedá meniť ústava. Ústava by sa mala meniť v pokojnej chvíli a politické strany by si to mali jasne povedať," uviedol český prezident. Nádej, že sa Poslanecká snemovňa bude v budúcnosti skladať na základe väčšinových volieb, je malá. Proti je väčšina sociálnych demokratov a tiež KDU-ČSL. Tej totiž súčasný pomerný systém zaručuje veľký vplyv prakticky po každých voľbách.