Čína nemá územný nárok na sporné ostrovy v Juhočínskom mori, ktoré predstavujú strategicky dôležitú oblasť. Podľa agentúry DPA o tom dnes rozhodol medzinárodný rozhodcovský súd v Haagu.
Podľa súdu neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že Čína ako jediná historicky mala kontrolu nad spornými vodami Juhočínskeho mora. Peking tak podľa súdu svojimi územnými požiadavkami narušil práva Filipín, ktoré o arbitráž požiadali.
Oblasť, ktorá je bohatá na suroviny a dôležitá pre námornú dopravu i rybolov, je dlho predmetom sporov medzi Pekingom a jeho susedmi. S teritoriálnymi požiadavkami Číny majú okrem Filipín problémy aj ďalšie krajiny regiónu - Vietnam, Malajzia, Brunej a Taiwan.
Napätie v oblasti zvyšuje blízkosť časti americkej námornej flotily i aktivity Číny ako je budovanie umelých ostrovov, leteckých základní a iných vojenských zariadení, o ktorých Peking tvrdí, že väčšina z nich je na civilné účely.
BREAKING: China has no historic rights to South China Sea resources, ruling finds https://t.co/CX4r8p0IYj pic.twitter.com/jRxUZZp2FQ
— Bloomberg (@business) 12. júla 2016
Nevymáhateľný rozsudok
Peking kritiku odmieta a už vopred uviedol, že rozhodnutie haagskeho súdu neuzná. Namiesto toho vyzval Manilu, aby sa vrátila k bilaterálnym rozhovorom, a varoval Spojené štáty, aby sa držali stranou sporu.
Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu je síce teoreticky pre Čínu záväzné, problémom však je, že je ťažko vymáhateľné.
Čína v reakcii na rozsudok uviedla, že spor o nároky v Juhočínskom mori podľa nej nespadá pod jurisdikciu súdu v Haagu. Už skôr Peking tvrdil, že súd nie je oprávnený rozhodovať v sporoch o určovaní hraníc.
Arbitráž sa konala v rámci Dohody OSN o morskom práve (UNCLOS), ktoré podpísali Čína aj Filipíny. Rozhodnutie súdu je záväzné, tribunál ale nemá žiadne možnosti, ako svoj rozsudok vymôcť.
Filipínska vláda rozhodnutie súdu uvítala, podľa nej je to míľnik v mnohých rokoch územných sporov v Juhočínskom mori. Zároveň podľa agentúry Reuters apelovala na Čínu, aby sa v Juhočínskom mori správala zdržanlivo.
Globálne hospodárske riziko
Rastúce napätie a hroziaci konflikt v Juhočínskom mori môže ochromiť svetový obchod. "Vzhľadom na rastúci objem obchodu medzi juhovýchodnou Áziou, ako aj Japonskom a zvyškom Ázie, Afriky a s Európou je realitou, že cez vody Juhočínskeho mora v súčasnosti prúdi asi tretina celosvetovej námornej dopravy. Podľa námorných štatistík je to druhá najviac využívaná námorná trasa na svete. Cez tri prielivy Juhočínskeho mora prúdi ročne približne 50 % z celkovej svetovej kapacity námorných nákladných lodí," povedal pre TASR šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo.
Čína si robí nárok na 90 % rozlohy Juhočínskeho mora, ktoré je potenciálnym ložiskom bohatých zásob energetických surovín. Toto územie si však nárokujú aj Brunej, Filipíny, Malajzia, Taiwan a Vietnam. "Podľa analýzy Americkej agentúry pre energetické informácie z roku 2013 sa pod Juhočínskym morom nachádzajú zdokladované rezervy ropy v objeme 11 miliárd barelov. Celkový objem zásob ropy, vrátane tých doteraz nezdokladovaných sa odhaduje až na 28 miliárd barelov. Zásoby zemného plynu v ložiskách pod Juhočínskym morom sa odhadujú na 7500 kilometrov kubických," vyčíslil Vaňo.
Podľa Vaňa táto situácia vytvára globálne hospodárske riziko, na ktoré môže doplatiť najmä EÚ. "V desiatke najväčších obchodných partnerov Číny je množstvo trhov, ktoré od trasy cez Juhočínske more nezávisia, ako je USA, Japonsko, Južná Kórea, Brazília, Ruská Federácia a čiastočne aj Austrália. Veľmi rýchlo rastúcim a v súčasnosti už najväčším obchodným partnerom Číny je však polmiliardový trh Európskej únie, a to tak na strane vývozu, ako aj dovozu," dodal Vaňo.