Mocná turecká armáda, druhá najväčšia po USA v rámci krajín NATO, bola dlho rozhodujúcou silou v krajine a označovala sa za garanta sekulárnej podoby Turecka, ktorého režim je úplne svetský, ale kde žije 99 percent moslimov.
Od nástupu k moci proislámského premiéra Recepa Tayyipa Erdogana v roku 2003 sa vplyv armády postupne znižuje. Turecká armáda (TAF) pokladá samú seba za strážcu ideológie zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka, čo je oficiálny štátny ideológie, zvlášť v zachovaní laického charakteru republiky. Po vyhlásení Tureckej republiky v roku 1923 zakázal prvý prezident Atatürk politické aktivity vojenských dôstojníkov v aktívnej službe zákonom z roku 1930.
Po vojenskom prevrate v roku 1960 však Výbor národnej jednoty vydal nový zákon o tureckých ozbrojených silách, ktorý legitimizoval ich zásahy do politiky. V neskorších prevratoch a pokusoch o prevrat boli časti tohto zákona využívajú na odôvodnenie politických aktivít armády.
TAF si stále uchováva významný vplyv na rozhodovanie v otázkach súvisiacich s tureckou národnou bezpečnosťou prostredníctvom Národnej bezpečnostnej rady, ktorej členom je prezident, náčelník generálneho štábu ozbrojených síl a rada ministrov, hoci sa tento vplyv v posledných desaťročiach znižuje.
Armáda v minulosti niekoľkokrát výrazne zasiahla do politiky a prevzala moc. Vykonala tri prevraty - 27. mája 1960, 12. marca 1971 a 12. septembra 1980. Po prevrate v roku 1960 armáda popravila prvého demokraticky zvoleného prezidenta Adnana Menderes.
V roku 1997 armáda prispela svojím tlakom k odstúpeniu premiéra Necmettin Erbakan kvôli jeho údajnej snahe posilniť úlohu islamu v Turecku. V roku 2012 armáda iniciovala vyšetrovanie Erbakanova zvrhnutie a nechala zatknúť a obviniť zo sprisahania šesť vtedajších generálov.
Na jar roku 2007 armáda podporila masové demonštrácie a bojkot zo strany opozície proti zvoleniu Abdullaha Güla za prezidenta kvôli jeho islamistickej minulosti. Pri opakovanej voľbe v auguste Gül uspel v parlamente až v treťom kole, v ktorom už nemusel získať dvojtretinovú, ale len nadpolovičnú podporu zákonodarcov.
V októbri 2008 v Turecku začal súd s údajnou ultranacionalistickou sieťou Ergenekon, keď v júni 2007 polícia v Istanbule objavila sklad zbraní a výbušnín. Vo februári 2010 bolo 40 dôstojníkov zatknutých a formálne obvinených z pokusu o zvrhnutie Erdoganova vlády.
Tento rok v apríli turecký najvyšší odvolací súd zrušil tri roky starý verdikt súdu nižšej inštancie, ktorý poslal na doživotie za mreže bývalého náčelníka generálneho štábu armády Ilkera Basbuga a mnoho ďalších ľudí.
Erdoganova vláda, ktorá má korene v politickom islame, sa stretáva s laickými kruhmi, predovšetkým s armádou a sudcami, v otázke, akú úlohu má hrať islam v Turecku.
V septembri 2012 bolo v Turecku odsúdených viac ako 300 armádnych dôstojníkov za sprisahanie, ktorého cieľom bolo podľa obžaloby v roku 2003 zvrhnúť proislamskú vládu v Turecku. Podobné procesy tu stále prebiehajú.
Turecké obyvateľstvo prekvapivo vojenské prevraty úplne neodmieta - mnohí Turci vítajú zvrhnutie vlád, ktoré pokladajú za protiústavné.