Pravidlom číslo 2 v plánovaní úspešného vojenského prevratu je, že všetky mobilné jednotky, ktoré nie sú súčasťou sprisahania - a to rozhodne zahŕňa všetky stíhacie letky - musia byť znehybnené alebo príliš vzdialené na to, aby mohli zasiahnuť. (Čo je aj dôvod, prečo sú napríklad saudské armádne jednotky dislokované ďaleko od hlavného mesta).
Tureckým plánovačom štátneho prevratu sa však nepodarilo zabezpečiť, aby tieto lojálne tanky, vrtuľníky a stíhačky zostali nehybné, takže namiesto toho, aby sa s vývojom udalostí pridali na ich stranu, obrátili sa proti nim.
Ale možno na tom sotva záležalo, pretože porušili základné pravidlo číslo 1, ktorým je zadržať vodcu vlády prv, ako sa pustíte do niečoho iného, alebo ho aspoň zabiť, píše Edward Luttwak pre Foreign Policy.
Prezidentovi krajiny, Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, bola ponechaná voľnosť zvolať svojich stúpencov, aby odolávali pokusu o vojenský prevrat, najprv iPhonom a potom niečim, čo pripomínalo televíznu tlačovú konferenciu na letisku v Istanbule.
Bolo viac než ironické, že sa k národu prihovoril pod oficiálnym portrétom Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa moderného sekulárneho Turecka, pretože prvoradým cieľom Erdogana potom, čo vstúpil do politiky bolo nahradiť ho islamskou republiku prostredníctvom opatrení vo všetkých oblastiach: od zatvorenia sekulárnych vysokých škôl a nahnaným ich žiakov do škôl islamských, cez postupný zákaz alkoholu, až po zbesilý program budovania mešít.
Vysielané scény davu, ktorý vyšiel do ulíc potlačiť prevrat, boli extrémne usvedčujúce: boli tam iba muži s fúzmi (sekulárni Turci sa im dôsledne vyhýbajú) a ani jedna žena v dohľade. Navyše, ich slogany neboli vlastenecké ale islamské - pokrikmi "Alahu Ekber " (miestna výslovnosť "Akbar ") sa jasne prihlásili k islamskej viere.
Plánovači prevratu sa nemusia spočiatku spoliehať na veľký počet vojakov či letcov, ak sú nespolupracujúci velitelia zadržaní, a ak v nich počiatočný úspech prevratu vyvolá túžbu zapojiť sa.
Veľká väčšina tureckej najvyššej generality však prevrat neplánovala, ani sa k nemu nepripojila a len minimálne množstvo sa podarilo zadržať.
V skutočnosti, hlavní velitelia ozbrojených síl zostali mimo, takže pučisti vrátane niektorých pilotov, boli hneď od úvodu v beznádejnej menšine a proti desaťtisícom Erdoganových stúpencov nemali v uliciach Istanbulu a Ankary šancu.