K veľkým neznámym vyvolaným pučom v Turecku patrí aj otázka dotýkajúca sa bezpečnosti USA a zvyšku sveta, totiž zabezpečenie amerických vodíkových bômb na tureckej leteckej základni Incirlik. Ako napísal časopis The New Yorker, Incirlik je využívaný ako najväčšie úložisko jadrových zbraní NATO.
Americké veľvyslanectvo v Ankare už niekoľko hodín po nevydarenom puči oznámilo, že v Incirliku bol prerušený prívod elektriny a úrady znemožňujú komukoľvek na základňu vstúpiť alebo z nej odísť.
Základňa potom bola prevedená na prúd z generátorov, americkým lietadlám bolo zakázané štartovať i pristávať a bol vyhlásený bezpečnostný stupeň Delta používaný v najvyššom ohrození, napríklad pri bezprostredne hroziacom teroristickom útoku. Veliteľ základne Bekir Ercan Van a ďalších deväť dôstojníkov z Incirliku bolo zatknutých za podporu pučistov. Medzitým boli lety amerických strojov obnovené, ťažkosti s dodávkami prúdu pretrvávali.
Ľahko prelomiteľné kódy
Podľa amerického odborníka na jadrovú problematiku Hansa Kristensena je v podzemných bunkroch v Incirliku až 50 vodíkových bômb B-61, teda viac ako 25 percent všetkých jadrových zbraní NATO.
Základňu Incirlik vybudovala americká armáda po 2. svetovej vojne, keď Turecko vstúpilo do NATO, a za studenej vojny to bola najdôležitejšia základňa USA. Vzdialená hodinu letu od Sovietskeho zväzu slúžila americkým bojovým aj špionážnym lietadlám. Stratégia NATO bola založená na jadrových zbraniach, považovaných za protiváhu prevažujúcich konvenčných síl vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Do polovice 60. rokov bolo do západnej Európy dopravených niekoľko tisíc amerických jadrových zbraní všetkých veľkostí, typov a sily - nukleárne hlavice, bomby, míny, hlbinné bomby, delostrelecká munícia, malé jadrové projektily. Technicky tieto zbrane strážil americký personál, v praxi s nimi manipulovali Nemci, Taliani a ďalší neamerickí vojenskí činitelia, ako zistila pri jednej návšteve delegácia amerických senátorov.
O niečo neskôr, v čase kubánskej krízy, vyjadril vtedajší americký minister obrany Robert McNamara obavu, že sa tureckí vojaci môžu pokúsiť vypáliť jadrové rakety NATO na ZSSR bez povolenia. A nariadil americkej stráži, aby rakety zničila, keby ich chcel niekto odpáliť.
Vodíkové bomby boli postupne vybavené bezpečnostnými kódmi (PAL), ktoré mali zabrániť použitiu týchto zbraní bez povolenia. Avšak aj tieto kódy mohol človek s určitými technickými schopnosťami prelomiť. Keď sa v roku 1974 Turecko a Grécko ocitli na pokraji vojny, odviezli USA tajne všetky jadrové zbrane z Grécka a prerušili zapaľovacie zariadenia tým, ktoré boli uložené v Turecku.
Vďaka zníženiu zásob jadrových zbraní USA za vlád oboch prezidentov Bushovcov majú v aliancii USA teraz si 180 jadrových zbraní, všetky sú to bomby B-61. Uložené sú okrem Incirliku v Nemecku, Holandsku, Belgicku a Taliansku. Ich význam je dnes predovšetkým symbolický. Rakety s jadrovými hlavicami sú totiž schopné cieľ zasiahnuť rýchlejšie a spoľahlivejšie.
Stačí nenabitá puška
Zástancovia ale tvrdia, že B-61 symbolizujú oddanosť USA aliancii, zastrašujú Rusko a odrádzajú ostatných členov NATO od výroby vlastných vodíkových bômb. Odporcovia, ku ktorým patrí nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, tieto bomby považujú za úplne nezmyselné a slúžiace len ako terč pre teroristov.
Po niekoľkohodinovom výcviku a s náležitými nástrojmi sa dá dostať do jadrových skladov NATO, zmocniť sa zbraní a obísť PAL. Do niekoľkých sekúnd možno na bunkre umiestniť rozbušku, bombu zničiť a rozptýliť rádioaktívny mrak. Vodíkové bomby stále strážia vojaci štátov, kde sú tieto zbrane uložené.
V roku 2010 sa dostali mieroví aktivisti na základňu v Belgicku, vnikli do úložiska jadrových zbraní, polepili ich nálepkami s protijadrovými heslami, hodinu sa tam pohybovali a celé to natočili a umiestnili na YouTube. Dodatočne vyšlo najavo, že belgický strážca mal pri sebe nenabitú pušku.
Incirlik je zhruba 100 kilometrov od sýrskej hranice a od vlaňajška odtiaľ vzlietajú americké lietadlá k operáciám proti Islamskému štátu. Pentagon už pred niekoľkými mesiacmi kvôli blízkosti základne územiu ovládanému teroristami a tiež kvôli teroristickým útokom v Turecku nariadil odchod príbuzných amerických vojakov z misie v Incirliku.
Zostalo tam 2000 vojakov a členov personálu. Aj keď je základňa zrejme najväčším úložiskom jadrových zbraní NATO, nie je tam ani jedno americké alebo turecké lietadlo, ktoré by mohlo tieto zbrane niesť. Bomby uložené v bunkroch čakajú na to, či budú použité, alebo zneužité.