Ako je na tom Bratislava z hľadiska udržateľnosti? V čom sú jej najväčšie problémy do budúcna? Je to podľa vás doprava, bývanie či poskytovanie základných služieb?
Hlavný problém súčasných miest a celej modernej civilizácie je nadmerná spotreba – konzum. Od neho sa odvíjajú skoro všetky ďalšie problémy – s odpadmi, s dopravou, so zásobovaním. No myslím si, že väčšina konzumného obyvateľstva dnes ako najväčší problém pociťuje prehustenú dopravu – v podstate sme naše mestá obetovali automobilom, či už idúcim, alebo parkujúcim. Výnimkou sú len pešie zóny v mestách, ktoré si, našťastie, ako symbol pokroku po roku 1989 rýchlo osvojili mnohé slovenské mestá.
Čím to je, že sme sa v hlavnom meste dopracovali k prehustenej a kolabujúcej doprave?
Doprava kolabuje, lebo sa máme ako prasce v žite. Máme veľa áut a furt si v nich prevážame zadky, lebo benzín a nafta sú príliš lacné. Áno, také lacné, že namiesto toho, aby veľa zdravých ľudí prešlo kilometer do obchodu pešo, sa doň odvezú jedenapoltonovým autom. Bohatstvo a konzumná „kultúra“ sú zásadné problémy. Mizerne rozvinutá infraštruktúra pre peších a cyklistov je až sekundárna.
Ktoré mesto v Európe alebo na svete by sme mohli označiť za udržateľné?
Krátkodobo sú udržateľné mnohé – len nevieme dokedy. Myslím, že dlhodobo udržateľné budú hlavne menšie mestá s výdatnými miestnymi zdrojmi vody a robustným poľnohospodárskym zázemím. Z tohto hľadiska by mohli byť Bratislava, ale aj iné slovenské mestá po výraznejšom poklese počtu obyvateľov pomerne udržateľné. Slovensko nemá žiadne veľké mesto a okrem Bratislavy a Košíc sú dokonca všetky naše mestá menšie ako 100-tisícové.
Čo by sme museli spraviť, aby sme mohli Bratislavu označiť za zelené a udržateľné mesto?
Ak máte na mysli udržateľnosť na dobu aspoň niekoľkých budúcich generácií, musela by sa vrátiť k veľkosti aj k úrovni spotreby, aká v nej panovala v minulosti. Možno nie na 40- či 50-tisíc obyvateľov ako mala pred sto rokmi a na rovnakú životnú úroveň, ale určite by mala mať oveľa menej obyvateľov s menšou spotrebou energie a potravín a s oveľa menšou produkciou odpadov všetkého druhu.
Aké sú z tohto hľadiska silné a slabé stránky Bratislavy?
Silné stránky Bratislavy z hľadiska udržateľnosti možno vidieť napríklad v solídnych vodných zdrojoch vďaka rieke Dunaj aj v zázemí dobrej poľnohospodárskej pôdy v okolí. Najväčšia slabina je úplná ignorácia budúcnosti a dlhodobej udržateľnosti verejnosťou, a tým pádom aj politikov. Všetci radi hovoria o zodpovednosti za naše deti a vnukov, ale v skutočnosti na našich potomkov a svet, v ktorom budú žiť, kašleme a žijeme v štýle “po nás potopa”.
Hovoríte, že mesto sa bude musieť postupne zmenšovať. No v súčasnosti vidíme, ako sa Bratislava rýchlo rozrastá. Dokáže sa prispôsobovať súčasnému tempu urbanizácie?
Tempo rastu Bratislavy bolo v 20. storočí dosť vysoké, ale v porovnaní s tempom rastu niektorých miest v rozvojových krajinách to nebolo až tak zúfalé. Hlavný problém miest a urbanizovaných krajín ale nie je, ako zvládajú svoj rast, ale ako budú zvládať svoje zmenšovanie – deurbanizáciu, ktorú si časom vynúti vyčerpanie prírodných zdrojov a zmena klímy.
Ste odborníkom na klimatickú zmenu. Čomu bude podľa vás Bratislava čeliť z hľadiska zmeny klímy? A prispôsobuje sa týmto zmenám alebo ju jednoducho ignoruje?
Prakticky žiadne veľké mesto na svete nie je pripravené na dlhodobé dôsledky klimatických zmien, rôzne mestá však budú odolávať rôzne dlho. Hneď ako sa začne zmena klímy prejavovať napríklad suchami v USA – v najväčšom svetovom exportérovi potravín – a začnú tam klesať úrody pšenice a kukurice, začnú postupne kolabovať mestá v celom arabskom svete, ale aj v iných krajinách subtropického pásma. Všetky arabské krajiny sú napríklad už dnes z viac ako 50 percent závislé na dovoze potravín.
Hlad sa tam pretaví do sociálnych nepokojov a tie do občianskych vojen. O budúcnosti tamojších miest si urobíte predstavu, keď si predstavíte dnešné sýrske mestá ako Damask, Aleppo, Homs či niektoré mestá v Iraku. Ale späť k Bratislave – jej budúcnosť by nemusela byť taká tragická, je ale úplne závislá od ďalšieho vývoja v Európe. Ak sa napríklad podarí kvôli hlúposti a krátkozrakosti Európanov Európu rozbiť na drobné štátiky, Slovensko bude opäť bezvýznamnou, upadajúcou, schudobnenou a viac-menej bezbrannou krajinou. V takom stave by nám naše dnešné problémy a dnešné prípravy na zmenu klímy zrejme pripadali ako úsmevné. Dnešné prípravy slovenských miest na zmenu klímy majú prakticky výlučne kozmetický charakter. O vážnych problémoch ako napríklad potravinovej bezpečnosti sa vôbec neuvažuje.
Dá sa vôbec na takéto zmeny pripraviť?
V našich klimatických podmienkach – na rozdiel od subtrópov – existuje pomerne veľa aspoň strednodobo udržateľných riešení. Čo neexistuje, je vôľa uplatňovať ich vo veľkom meradle. A keď sú uplatňované len v malom, sú to len „feel good“ riešenia. V zásade platí, že ak nemáme túto planétu zničiť – a v jej rámci samozrejme aj naše mestá – musí nás byť menej a musíme žiť oveľa skromnejšie ako dnes, s menšou spotrebou materiálov a energií. K tomu ale vývoj nesmeruje: je nás čoraz viac a chceme konzumovať viac a viac a viac. Celá naša ekonomika žiaľ stojí na raste spotreby – teda na samovražednom prístupe k svetu.
Dôležitá je zmena povedomia a vedomia ľudí – pokiaľ sa nezmení vedomie ľudí, bude vývoj ďalej smerovať k zrúteniu ekosystémov aj spoločností. Preto som o perspektívach druhu homo sapiens veľmi pesimistický. To, čo sa dnes deje v arabskom svete, je varovanie pre ostatný svet. Ale tu v Európe si myslíme, že sa nás to netýka, že my žijeme v nejakom inom svete. Omyl. To sa začal pred našimi očami rozpadať náš svet.
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
