"Každý problém má svoje riešenie, ktoré je prosté, jasné a mylné." Henry Louis Mencken to pokojne mohol napísať o dnešnej politickej situácii. Západný svet sa nepochybne stretáva so zložitými problémami, predovšetkým s nespokojnosťou mnohých občanov. Zároveň veľa záujemcov o moc, ako napríklad Donald Trump v Spojených štátoch a Marine Le Penová vo Francúzsku, ponúka jasné, prosté a zlá riešenia - predovšetkým nacionalizmus, nativizmus a protekcionizmus. Napísal to komentátor denníka Financial Times Martin Wolf.

Títo politici ponúkajú falošnú medicínu. Choroba je však skutočná. Ak vládnuce vrstvy nebudú naďalej schopné poskytnúť presvedčivé lieky, budú skoro úplne zlikvidované a s nimi aj snaha snúbiť demokratický samosprávny systém s otvoreným politickým svetovým usporiadaním schopným spolupráce.

Ako sa dá takáto reakcia vysvetliť? Značná časť odpovede tkvie k ekonomike. Stúpajúci blahobyt je dobrá vec sám o sebe. Ale vytvára aj predpoklady pre politiku s nenulovým súčtom. To je základom demokracie, pretože umožňuje to, že si môžu polepšiť všetci naraz. Vďaka stúpajúcemu blahobytu sa ľudia zmieria s ekonomickými a sociálnymi problémami. Absencia nárastu blahobytu vyvoláva hnev.

McKinseyho globálny inštitút osvetľuje situáciu okolo súčasného diania v správe výrečne nazvanej Chudobnejší než ich rodičia?, ktorá ukazuje, koľko domácností trpí stagnáciou alebo poklesom reálnych príjmov. V období medzi rokmi 2005 a 2014 túto situáciu v 25 vysokopríjmových ekonomikách zažilo v priemere 65 a 70 percentami domácností. Medzi rokmi 1993 a 2005 ale tento problém postretol iba dve percentá domácností.

McKinsey skúmal osobnú spokojnosť 6000 Francúzov, Britov a Američanov. Výskumníci zistili, že spokojnosť súvisí s tým, do akej miery sú na tom ľudia lepšie dnes ako predtým. Naopak porovnávanie súčasných príjmov nemá na spokojnosť až tak zásadný vplyv. Čiže ľudia uprednostňovali zlepšenie svojej situácie, aj keď v porovnaní so svojimi súčasníkmi na tom neboli lepšie. Stagnujúce príjmy ľudí znepokojujú viac ako stúpajúca nerovnosť.

Za dlhotrvajúcou stagnáciou reálnych príjmov stoja hlavne finančné krízy a pomalé zotavenie trhov. Následne v spoločnosti klesá dôvera k politickým, administratívnym a obchodným elitám. Spochybňovaná nie je len ich integrita, ale aj ich schopnosti. Ale úlohu zohrávajú aj iné negatívne faktory. Tými sú napríklad starnúca populácia, čo sa týka napríklad Talianska a klesajúci podiel miezd na HDP, ktorý sa týka najmä Británie, Holandska a Spojených štátov.

Súčasná stagnácia reálnych príjmov je najdlhšia od konca druhej svetovej vojny. To je základný politický fakt. Avšak stagnácia sama o sebe sa nedá považovať za jediný dôvod rastúcej nespokojnosti v spoločnosti. Pri mnohých ľuďoch vzbudzujú pocit ohrozenia kultúrne zmeny a distribúcie príjmov. Pocit ohrozenia môže vyvolávať aj migrácia, ktorá je istým zhmotnením globalizácie. Národné občianstvo je pre mnohých občanov bohatých krajín tým najcennejším majetkom, o ktorý sa nebudú ochotní deliť s cudzincami. Rozhodnutie Británie vystúpiť z Európskej únie je varovaním.

Čo sa teda dá robiť? Ak sa Donald Trump stane americkým prezidentom, tak už je na nejaké riešenia možno príliš neskoro. Dajme tomu, že sa prezidentom nestane a ak áno, tak že to nebude mať tak hrozné dôsledky, akých sa obávam. Čo teda potom?

Po prvé, musíme si uvedomiť, že aby sme prosperovali, závisíme jeden od druhého. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi presadzovaním štátnej suverenity a nutnosťou globálnej spolupráce. Globálne vládnutie, hoci nevyhnutné, by malo byť zamerané na oblasti, v ktorých si jednotlivé štáty nevystačia. Malo by sa zamerať na poskytovanie základných globálnych verejných statkov. To v súčasnosti znamená, že riešenie globálnych klimatických zmien má vyššiu prioritu ako prehlbovanie svetového obchodu a rozširovanie finančných tokov.

Po druhé, reformujme kapitalizmus. Financie majú prehnanú rolu. Stabilita finančného systému sa zlepšila, zostáva však pretkaná zvrátenými stimulmi. Záujmy akcionárov dostávajú prehnane prednosť na úkor záujmov ďalších zainteresovaných strán.

Po tretie, sústreďme medzinárodnú spoluprácu tam, kde pomôže jednotlivým vládam dosiahnuť významných domácich cieľov. Snáď najdôležitejšie je zdanenie. Bohatí, ktorým demokracia zabezpečuje potrebnú bezpečnosť, by nemali zdaneniu unikať.

Po štvrté, je potrebné zrýchliť ekonomický rast a rozširovať príležitosti. Toto môže z časti zaistiť väčšia podpora agregátneho dopytu a to najmä v eurozóne. Zároveň je nevyhnutné podporovať investície a inovácie. Napríklad nie je možné transformovať hospodárske vyhliadky. Ale vyššie mzdy a štedré daňové úľavy pre pracujúcich môžu byť účinným nástrojom na zvýšenie príjmov v dolnej časti distribučného spektra.

Po piate, nenechajme si nič nahovárať. Je takmer nemožné odolávať tlaku na riadenie prílivu nekvalifikovaných pracovných síl do vyspelých krajín. Ale nezmení to mzdy. Rovnako tak ochrana proti dovozom je nákladná a významne nezvýši podiel spracovateľského priemyslu na zamestnanosti. Je síce pravda, že tento podiel je v Nemecku oveľa vyšší ako v USA alebo Británii, avšak pamätajme, že Nemecko má obchodný prebytok a vo výrobe má značnú komparatívnu výhodu. Takáto situácia sa nedá zovšeobecňovať.

Predovšetkým si musíme tieto problémy uvedomiť. Rovnováhu medzi globálnym poriadkom a demokratickou legitimitou ohrozujú dlhotrvajúce stagnácie a kultúrne otrasy a politické nezdary. Výsledkom je kandidatúra Donalda Trumpa. Tí, ktorí odmietajú šovinistické riešenia, musia prísť s nápaditými a ambicióznymi myšlienkami, aby sa táto rovnováha obnovila. Nebude to ľahké, ale nesmieme pristúpiť na zlyhanie. V stávke je celá naša civilizácia.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.