Americké ministerstvo obrany už vypracovalo plán vojenského útoku na Irán, ktorého cieľom je zvrhnúť islamský režim. S takouto informáciu prišli včera ruské denníky odvolávajúc sa na diplomatické zdroje. Vojenská akcia by mala nasledovať po ľudovom povstaní, s ktorým Pentagón počíta. Biely dom už údajne schvaľuje posledné dokumenty potrebné na jej začatie.
Hlavnými partnermi vo vojne proti Iránu by nemali byť spojenci z NATO, ale krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. "Spojené štáty zaútočia z Iraku, Azerbajdžanu a Gruzínska (nemá s Iránom spoločnú hranicu)," napísala Nezavisimaja gazeta. Na rozmiestnení amerických jednotiek v Azerjbadžane sa už údajne Washington dohodol s prezidentom Gejdarom Alijevom. Prezident George W. Bush krajinu nedávno nazval nádejným spojencom USA, pochválil ju za aktívnu pomoc v boji proti terorizmu a prisľúbil prehĺbenie spolupráce pri stavbe ropovodu Baku -- Ceyhan. Oficiálni predstavitelia sa však zatiaľ nechcú k prípadnej účasti na vojenskej akcii vyjadrovať.
O azerbajdžansko-americkej dohode sa údajne medzitým dozvedela iránska rozviedka a Teherán vzápätí poslal do Baku depešu, ktorej posolstvo v skratke znelo: Rozmiestnenie amerického kontingentu budeme vnímať ako akt agresie a Irán bude mať právo preventívne zaútočiť.
Rusi zatiaľ analyzujú, čo by pre nich znamenal ďalší proamerický režim na Strednom východe. Teherán je tichým spoločníkom Moskvy v regióne. V roku 2000 odstúpilo Rusko od spoločnej zmluvy s USA z roku 1995, ktorá mu zakazovala predávať Iránu konvenčné zbrane. Prezident Vladimir Putin mal z ekonomických dôvodov záujem obchodovať so zbraňami, ktoré nezakazuje medzinárodné právo. Najvýraznejšia spolupráca oboch krajín je však výstavba jadrovej elektrárne v Bušíre. Práve tá je tŕňom v oku americkej administratíve. Prvý veľký reaktor v krajine by podľa jej názoru mohol pozitívne vplývať na tajný jadrový program. Pentagón tvrdí, že Teherán by mohol mať prvú atómovú bombu už v roku 2005. Tentoraz však tón zmenila aj Moskva, ktorá má v živej pamäti doznievajúcu roztržku v súvislosti s irackou krízou. Palivo do elektrárne mieni Iránu dodávať len vtedy, keď bude súhlasiť s inšpekciami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na všetkých jadrových objektoch. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Georgij Mamedov konštatoval, že jeho krajina "si robí starosti kvôli vážnym nevyjasneným otázkam v súvislosti s jadrovým výskumom v Iráne". Denník Izvestija s odvolaním sa na tajné zdroje informoval, že už niekoľko rokov sa ruskí predstavitelia na rokovaniach snažili sprostredkovať Američanom myšlienku: v princípe sme pripravení vzdať sa spolupráce s Iránom v jadrovej oblasti, ale musíte brať do úvahy, že tak prídeme o veľké peniaze (minimálne miliardu dolárov), a stratu treba vykompenzovať. Ruské vyhlásenia však v žiadnom prípade nie sú na škodu pozitívnej atmosfére zajtrajšieho americko-ruského summitu v Petrohrade. Ako informoval americký veľvyslanec v Rusko Alexander Vershbow, "o iránskej otázke sa určite bude diskutovať."