Novým členom poľskej vlády sa od začiatku roka stal aj takmer neznámy Lech Nikolski. Bývalý šéf politickej kancelárie premiéra by mal dozerať na prípravy krajiny na referendum o vstupe do Európskej únie (EÚ). Už z toho je zjavné, že pôjde skôr o politickú náplň než o odborné poradenstvo. Najmä ak sa do úvahy vezme fakt, že jeho pravou rukou bude doterajší splnomocnenec vlády pre európsku integráciu a štátny tajomník Slawomir Wiatr, ktorému verí predovšetkým sám premiér.
Referendum je pre vládu prioritou, ale aj nástrahou. Nálady voličov, najmä z vidieka, sú nevyspytateľné. Nejednotná je aj samotná politická scéna (proti členstvu sa stavia Liga poľských rodín), no a z rozdrobenej spoločnosti profituje tiež protieurópsky orientovaná cirkev. Tá má v katolíckom Poľsku veľmi silné postavenie.
Ešte na jeseň minulého roka sa ministerka pre európske záležitosti Danuta Hübnerová usmievala, pretože podpora poľských voličov vstupu do EÚ dosahovala maximá. Až 70 percent bolo za vstup do únie a rovných 50 percent referendum schvaľovalo. No ministerka už vtedy priznala, že je to lakmusový papierik dôvery v novú poľskú vládu, v začatú referendovú kampaň a usilovnosť kabinetu Leszeka Millera pri dohodovaní čo najlepších podmienok pre farmárov. Na vidieku je však stále vyše dvadsať percent obyvateľstva proti členstvu. V súčasnosti sa podpora obyvateľstva vstupu krajiny do únie pohybuje okolo 60 percent.
"Vysvetľujeme farmárom, že po vstupe do únie sú reštrukturalizácia a modernizácia poľského roľníctva nevyhnutné. Druhá rovina našej kampane je program proeurópskeho vzdelávania. Poľnohospodárske štruktúry musia byť pripravené, ak chceme, aby sme dokázali účelne využiť prostriedky EÚ," uviedol S. Wiatr v rozhovore. Podľa neho by mal rozbehnutý systém AJAX osloviť až milión roľníkov, čím by si verejnosť uvedomila, že poľský poľnohospodársky sektor je na členstvo a z toho vyplývajúcu konkurenciu pripravený. V poľnohospodárstve je zamestnaných vyše 2,6 milióna ľudí (18,8 % práceschopného obyvateľstva), teda najviac zo všetkých kandidátskych krajín. Zo sedemstotisíc poľnohospodárskych fariem s rozlohou 2 až 5 ha však nebude väčšina schopná prispôsobiť sa novej konkurencii a tvrdým sanitárnym podmienkam v únii bez pomoci štátu. Hoci vláda hľadá zdroje v napätom rozpočte, pretrvávajúci negatívny postoj farmárov k členstvu hovorí za všetko.
Na druhej strane, hrozbou pre referendum bolo najmä dohodnutie zlých podmienok s úniou. Tie sú však lepšie ako sa očakávalo. Rýchlejšia a kratšia štartovacia čiara môže prihrať body v prospech júnového plebiscitu. Varšava aj preto upustila od tzv. kaskádového modelu referenda, teda jeho konania v krajinách Vyšehradskej štvorky podľa výšky podpory obyvateľstva. Ukázalo sa, že "ovplyvňovanie" voličov zvonka môže mať opačný efekt.
Stavila preto na premyslenú, aj keď nákladnú kampaň. Len za minulý rok sa na ňu z rozpočtu vynaložilo 3,5 mil. zlotých, tento rok by to malo byť ešte viac. Nielen eurobusy, brožúrky, tričká, balóniky a najrôznejšie suveníry s logom doslova zaplavili mestá a dediny. "Podľa sociologických prieskumov je pre najväčšiu časť populácie -- až pre 78 % -- najvýznamnejším a najčastejšie využívaným zdrojom informácií televízia. Na druhom mieste je s 50 % rozhlas, tlačené periodiká sa ocitli na treťom mieste," uviedol Slawomir Wiatr. A tak sa desiatky spotov vždy s iným obsahom (týkajúcim sa života v únii či využitia prostriedkov z únie) objavujú vo vysielacích blokoch až do referenda.
Pravdaže, nič nie je vopred vyhraté. Silná katolícka loby síce sľúbila, že nebude ovplyvňovať svojich veriacich, aby volili v referende, ale sama vstup do únie odmieta. To môže zmiasť aj jej ovečky. Ak by však predsa len účasť vo voľbách či neskoršie hlasovanie nedosiahli predpísaných viac ako 50 percent, podľa ústavy môže o vstupe dodatočne rozhodnúť dvojtretinová väčšina členov parlamentu. No treba upozorniť aj na to, že Varšava by mala do referenda prijať špeciálny zákon o referende a zmeniť ústavu. Je stále jednou z tých krajín, ktoré (na rozdiel od Slovenska) nevyriešili spornosť nadradenosti práva pätnástky v ústave. Referendom sa implementuje do ústavy oprávnenie a povinnosť odovzdať časť právomocí národných a štátnych zákonodarných iniciatív inému subjektu, a to únii. Poľská ústava zatiaľ nadradenosť nepripúšťa.