Uplynulo bezmála 60 rokov od chvíle, kedy sa po prvýkrát v dejinách ľudstva ozvalo z obežnej dráhy charakteristické pííp, píip… V roku 1957 vypustili Sovieti na obežnú dráhu prvý umelý satelit - Sputnik 1. Dokonale pritom vyplašili Američanov a spustili vesmírne preteky, ktoré sa dodnes neskončili.
Svoj satelit už má na obežnej kde-ktorá krajina, hoci Slovensko medzi nimi stále nefiguruje. Náš prvý satelit plánujeme na obežnú dráhu vyslať toto leto. Podobne ako Angola. Našu planétu dnes podľa americkej organizácie Únia znepokojených vedcov obieha viac než 4000 človekom skonštruovaných obežníc. Funkčných je však len približne tretina z nich.
Afrika obracia pohľad k nebu
Svoj vlastný vesmírny program v poslednej dobe spúšťajú aj mnohé ďalšie krajiny. Viaceré z nich ležia v Afrike a za rozvojom svojho vlastného vesmírneho programu vidia viacero výhod. Pritom, keď našinec premýšľa o vesmíre a s ním spojenej vede, na africký kontinent si pravdepodobne nespomenie.
Tento svetadiel si tradične spájame skôr s chudobou, chorobami, hlinenými chatrčami či bojom o holé prežitie. Typicky si predstavujeme ľudí, ktorým chýba takmer všetko. Jedlo, oblečenie, lieky, voda, vzdelanie. “Načo je im potom vesmírny program?,” sa tak môže na prvý pohľad javiť ako legitímna otázka.
Odhliadnuc od skutočnosti, že tento pohľad nezodpovedá realite tohto kontinentu, je faktom, že mnohé africké štáty hodlajú práve týmto spôsobom prispieť k svojmu spoločenskému rozvoju. Viaceré z nich preto odštartovali vlastné vedecké programy. S cieľom poznávať vesmír.
Podľa portálu Borgen Magazine, ktorý sa téme hlbšie venuje, medzi tieto krajiny patria Nigéria či Juhoafrická republika, ktorých viaceré satelity už krúžia okolo Zeme. No na krk im dýchajú aj ďalšie krajiny. Etiópia, Maroko, Tunisko, Alžírsko, Uganda, Angola, Ghana, Keňa…
Kvalita ich programov a stupeň vývoja, ktorý stihli dosiahnuť, sa líšia. No viaceré z nich majú plnohodnotné programy, niekoľko tamojších satelitov už je na orbite a ďalšie ich budú nasledovať.
Vesmírni pionieri
Pioniermi na tamojšom vesmírnom poli sú Juhoafrická republika a Nigéria. Pretória vypustila svoj prvý satelit v roku 1999 a v roku 2010 založila Národnú agentúru pre vesmír rešpektovanú aj v zahraničí. Dnes má na obežnej dráhe štyri satelity vrátane jedného vojenského.
Nigéria, ďalší vesmírny pionier, má vlastnú národnú agentúru už od roku 2001 a vlastní dokopy päť satelitov. Nigérijčania satelitné obrázky použili okrem iného aj počas prezidentských volieb v roku 2011 - ich prostredníctvom získali volební komisári údaje o nezakreslených obciach či migrujúcich skupinách ľudí. A mohli ich tak zapojiť do volieb. Od roku 2014 nimi monitorujú aj pohyb členov teroristickej skupiny Boko Haram.
Ďalšie krajiny sa snažia ich príklad nasledovať. Napríklad už spomínaná Angola sa tento rok, podobne ako Slovensko, pripravuje vyslať na orbitu svoj prvý satelit s názvom AngloSat-1. Menšia a chudobnejšia Ghana sa zamerala na vesmír v roku 2012. Svoj prvý satelit si na obežnej dráhe predstavuje v nasledujúcom desaťročí.
Keňa spustila svoj vesmírny program v tom istom roku. Jej poloha na rovníku jej pritom dáva výbornú pozíciu pre vysielanie satelitov do vesmíru. Najnovšie sa medzi tieto štáty zaradila Etiópia, ktorá začala s výstavbou súkromne financovaného astronomického observatória, ktoré bude súčasťou prvého vesmírneho uceleného programu vo Východnej Afrike.
Je skepsa namieste?
Podľa kritikov sú peniaze vynaložené na vesmírne programy v krajinách, ktorých časť obyvateľov trpí chudobou, chorobami či nedostatkom vzdelania, plytvaním vzácnymi zdrojmi. Objavovanie vesmíru však týmto štátom pomáha rozvíjať sa nielen ekonomicky, ale už dnes aj priamo zlepšuje kvalitu života miestnych ľudí.
Vesmírne programy a využitie satelitov prináša množstvo výhod. Tie sa odrazia napríklad v telekomunikáciách. Podľa portálu The Conversation napríklad žije až 56 percent obyvateľov subsaharskej Afriky ďalej než 25 kilometrov od najbližšieho možného vysokorýchlostného pripojenia k internetu. Satelity tento problém vyriešia. Využitie však nájdu aj poľnohospodárstve, ochrane životného prostredia, či pri zaisťovaní vodnej bezpečnosti. Ich využitie je obrovské, miestne vlády môžu ich prostredníctvom sledovať stav svojho územia či zbierať meteorologické dáta.
To môže pomôcť napríklad pri hľadaní vhodných migračných trás pre chov dobytka, ako to ukázala v jednom svojom projekte Cornellova Univerzita z New Yorku. Tá kenským pastierom za pomoci smartfónov a satelitnej technológie umožnila nachádzať voľné pastviny pre ich dobytok a obmedziť tak nielen množstvo sporov o vodu, ale aj zaistiť efektívnejší manažment životného prostredia. A Keňa nie je jediným príkladom.
Technologický rozvoj prispieva k nezávislosti a väčšej efektivite riadenia týchto krajín. Technické zariadenia by si totiž aj tak museli prenajímať od iných štátov, či súkromných spoločností. Čo by ich stálo nemalé zdroje. Keď pre nič iné, tak ich potrebujú k šíreniu televízneho signálu či poskytovaniu telekomunikačných služieb. A tie krajiny, ktoré majú vlastné obežnice, si ich môžu ďalej prispôsobovať vlastným potrebám.
Rozvoj ľudských zdrojov
Vesmírne programy majú aj ďalšie menej priamočiare dopady. Technologický rozvoj so sebou podľa Borgen Magazine prináša vedecký pokrok, vzdelanie či pracovné miesta. Nepriamo prispieva k skvalitňovaniu vzdelávania na všetkých úrovniach – od základných škôl až po univerzity. Miestni vedci a inžinieri majú príležitosť uplatniť sa vo svojom odbore, rozvíjať svoje vedecké kompetencie, získať skúsenosti a zároveň prispieť k pokroku svojej krajiny.
Ten rozmer je pritom aj sociálny či psychologický. Na vesmírne programy sa neraz viaže aj budovanie dobrého mena krajiny a hrdosti ich obyvateľov. To sa dá využiť k skvalitneniu inštitúcií v ich krajinách. Súčasne s tým, ako sa vesmírne programy stávajú čoraz populárnejšími, sa mladí ľudia začínajú viac zaujímať o vedu, technológie, inžinierstvo a matematiku. Bez pocitu, že majú v týchto odboroch nejakú perspektívu a môžu očakávať kvalitné vzdelanie, by sa na takúto dráhu dalo výrazne menej z nich.
Objavovanie vesmíru a vývoj nových a lepších technológií podporuje rozvoj intelektuálnej základne a ľudského potenciálu krajín kdekoľvek na svete. No zároveň má aj praktický rozvojový potenciál. Africké vesmírne programy sa tak podľa Borgen Magazine pomaly, ale isto stávajú jedným z účinných riešení ako prispieť k potláčaniu chudoby, zlepšovaniu kvality školstva a zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne, či bezpečnosti obyvateľstva.
