Každé mesto je zmesou rôznych skupín obyvateľstva, skupín s odlišnými záujmami a potrebami. Táto skutočnosť je výzvou pre rozvoj týchto miest, najmä ak ide o protichodné alebo len ťažko zlučiteľné záujmy.
Jedným z klasických príkladov tohto rozporu je na jednej strane snaha zaistiť dôstojné životné podmienky a zodpovedajúce bývanie pre chudobných alebo sociálne vylúčených, na strane druhej snaha vyhovieť záujmom developerov, investorov či radníc modernizovať a využívať mestskú pôdu pre drahé a neraz megalomanské projekty. Tento konflikt medzi záujmami najčastejšie prehrávajú chudobní, ľudia bez konexií či adekvátneho vzdelania, bez možnosti byť videní či počutí.
Pri riešení sa ponúka na prvý pohľad elegantné riešenie: projekty sociálneho bývania. Tie ľahko ospravedlnia presídľovanie "problematickej" populácie na nové sídliská, getá, na lacnejšie pôdu, ďaleko od developerských zámerov, avšak s prísľubom lepších životných podmienok. Táto tendencia, ktorá sa už desaťročia rozmáha po celom svete, býva úspešná, ak sa daný prísľub zlepšiť životné podmienky naozaj naplní.
V opačnom prípade však v nových podmienkach chýbajú školy, nemocnice, pracovné príležitosti, niekedy aj kanalizácia alebo hygienické zázemie či verejná doprava. Naopak, na pôvodných miestach, kde predtým bývala presídlená populácia, vyrastajú nákupné a obchodné centrá, rezidencie s predraženými bytmi, letiská či štadióny, z ktorých ťaží predovšetkým majetnejšia časť obyvateľov miest. Práve tohto sme svedkami v brazílskom Rio de Janeiro, kde sa len o niekoľko málo dní začnú letné olympijské hry.
História sa opakuje
Prvé znepokojujúce správy o plánovanom násilnom presídľovaní tisícok rodín z chudobných štvrtí Ria, v Brazílii tiež známych ako favely, sa začali objavovať v roku 2013, vtedy ešte v súvislosti s plánovanými majstrovstvami sveta vo futbale.
Väčšiu pozornosť si však vyžiadali až násilnosti, protesty, cenzúra a hromadné zatýkanie demonštrantov a aktivistov počas samotných majstrovstiev v roku 2014. Rio sa vtedy preslávilo aj svojimi pouličnými sociálnymi grafitmi kontrastujúcimi s prílivom kapitálu, ktorý sa do mesta dostal vďaka športovej udalosti roka.
To, čo sa v Riu deje pred olympiádou, teda nie je žiadnou novinkou. Oproti predošlým rokom však došlo k bezprecedentnému nárastu miery tohto presídľovania. A to aj z favel, ktoré existujú už desiatky rokov, majú vodovod a elektrinu, no predovšetkým právo užívať pôdu, na ktorej stoja.
Mnohí obyvatelia si tamojšie murované domy postavili vlastným úsilím, alebo si ich kúpili. Teraz by ich mali opustiť a presťahovať sa do nových bytoviek ďaleko od pôvodných obydlí - často do pochybných podmienok.
V marci 2013 prišla radnica s takzvaným Plánom udržateľného rozvoja Rio 2016. Takmer stostránkový dokument si kládol za cieľ modernizáciu mesta a zdôrazňoval význam na minimum znížiť sociálne či environmentálne dopady olympiády. Zároveň sa v ňom píše o presídľovaní obyvateľov z okolia prakticky všetkých oblastí určených na modernizáciu a rozšírenie.
Investície do rekonštrukcie štadiónov, výstavba zázemia pre športovcov, či modernizácia prístavu, sú len príklady projektov. Súčasný starosta mesta Eduardo Paes opisuje dané investície ako príležitosť pre rozvoj mesta. Natíska sa však otázka, či z tejto príležitosti môžu a budú ťažiť ďalšie generácie bez rozdielu príjmu a sociálneho postavenia.
Šport pre rozvoj?
V Riu už o svoje pôvodné domovy prišli desatisíce rodín, neraz aj násilnou cestou, či pod nátlakom zo strany radnice alebo ozbrojených štátnych zložiek. Iróniou zostáva, že snaha o odstránenie brutality, násilia a kriminality, ktorou sú brazílske favely povestné, sa stretáva s ďalšou formou násilia - tentokrát zo strany štátnej správy.
Na základe skúsenosti z roku 2014, kedy došlo k desiatkam stretov, stovkám zatknutí aj prípadom zmiznutia alebo násilného zadržiavania novinárov počas majstrovstiev sveta vo futbale, sa dá očakávať, že nadchádzajúce olympijské hry spustia ďalšiu vlnu podobných udalostí.
Otázkou tiež zostáva, čo bude nasledovať po ich skončení. Kto bude skutočne ťažiť z nových komerčných projektov, ciest a štadiónov. Z novej infraštruktúry vyťažia predovšetkým ľudia s privilégiami a prístupom k moci. Sociálne nožnice sa tak ďalej roztvárajú a konflikt záujmov pokračuje.
