Rakúsky kancelár Christian Kern vyzval Európsku úniu, aby ukončila prístupové rokovania s Tureckom. Urobiť by tak podľa neho mala aj kvôli rozsiahlym čistkám v armáde, štátnej správe a školstve, ktoré Ankara spustila po júlovom zmarenom pokuse o prevrat. Kancelárovu požiadavku podporili aj ministri zahraničia a obrany alpskej krajiny.
"Vieme, že demokratické štandardy Turecka zďaleka nepostačujú tomu, aby sme mohli jeho vstup (do EÚ) ospravedlniť," uviedol Kern v rozhovore poskytnutom stanicu ORF. Okrem politickej situácie je podľa Kerna prekážkou tiež hospodárska situácia krajiny. "Považujem členstvo Turecka v horizonte rokov a možno aj desaťročia za nemožné," dodal. Možnosť, že by Turecko mohlo do EÚ predsa len vstúpiť, je podľa neho "už len diplomatickú fikciou".
Program bratislavského summitu
Kern by rád zaradil rokovania o ukončení prístupových rokovaní s Tureckom na program septembrového únijného summitu v Bratislave. Spolupráca s Ankarou by mala pokračovať, ale inak ako formou členstva v bloku. "Potrebujeme alternatívny koncept," povedal kancelár. Z reakcie Turecka by si Brusel nemal robiť ťažkú hlavu, pretože EÚ hrá v hospodárskej oblasti prím a Ankara je na spoluprácu s ňou závislá.
Okrem kancelára sa pre ukončenie rokovaní o členstve Turecka v EÚ vyslovili tiež minister zahraničia Sebastian Kurz a šéf rezortu obrany Hans-Peter Doskozil. Podľa Doskozila je Turecko na najlepšej ceste k prezidentskej diktatúre a taký štát nemá v EÚ "čo hľadať".
Turecko čaká roky
Členovia rakúskej vlády sa so svojou požiadavkou pripojili k rade európskych politikov, ktorí v poslednej dobe vyzvali ku koncu prístupových rokovaní s Ankarou. Reagovali tak na čistky v tureckej armáde, štátnej správe, justícii a školstve, ktoré turecká vláda začala po zmarenom pokuse o puč z noci z 15. na 16. júla. Podľa kritikov nie sú opatrenia namierené len proti strojcom puču, ale aj proti odporcom prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Turecko požiadalo o členstvo v únii už v roku 1987 a od roku 1999 má štatút kandidáta. Vstupné rozhovory s Ankarou začala EÚ v roku 2005. Rozhovory boli dlho zamrznuté, okrem iného, kvôli nedodržiavaniu slobody prejavu a porušovaniu ľudských práv v Turecku.
Rokovania blokoval tiež Cyprus, respektíve jeho grécka časť, ktorá považuje Ankaru za okupanta severnej časti ostrova. Obnovenie rozhovorov Brusel Ankare pred časom sľúbil za pomoc pri zvládaní migračnej krízy.