Nad reálnymi možnosťami a schopnosťami ruskej armády sa zamyslel Nikolas K. Gvosdev na webe National Interest. Gvosdev je predsedom katedry ekonomickej geografie a národnej bezpečnosti na prestížnej Námornej vojenskej vysokej škole Spojených štátov NWC (Naval War College), píše Jan Grohmann pre Armádní noviny.
Sila podľa politickej objednávky
Podľa Gvosdeva sa zosmiešňovanie či démonizovanie ruskej armády často účelovo používa pri ospravedlňovaní vlastných krokov. Potrebuje americké námorníctvo posilniť prítomnosť v Stredozemnom mori? Ak áno, tak sa zdôrazní sila a hrozba novej ruskej vojenskej základne na Kryme a schopnosť Moskvy dominovať v regióne.
Potrebuje americké námorníctvo peniaze na rozmiestnenie v iných častiach sveta? Potom sa poukáže na extrémnu zraniteľnosť a slabosť krymskej základne / ruskej techniky pomocou lietadiel štartujúcich z európskych pozemných základní.
Ako zdôrazňuje autor, je tu celý rad otázok o ruskej armáde, na ktoré nie je jednoduché odpovedať, resp. odpovede na otázky sa menia tak, ako je potrebné.
Otázkou je, koľko starej sovietskej techniky sa Rusom darí držať v prevádzke, prípadne modernizovať, aký je pomer starej vs. novej techniky v aktívnej službe; či dokáže udržať Rusko tempo leteckých úderov v Sýrii na úrovni Západu tak, aby nestratilo alebo neopotrebovalo svoje letecké kapacity, prípadne ako ďaleko pokročili reformy ruskej armády, ktoré majú vychovať novú generáciu armádnych odborníkov a veliteľov a vytvoriť nové kvalitné vojenské jednotky.
Pentagon si niekedy odpovedá tak, ako je potrebné. Ruská armáda je popisovaná ako hrozba, keď je potrebné rozmiestniť nové vojenské jednotky a techniku v Európe. Ruské vojenské schopnosti sú naopak označené ako veľmi slabé, keď je zdôrazňovaný trvalo rastúci význam ázijsko-pacifickej osi a potreba rozmiestnenia amerických jednotiek v juhovýchodnej a východnej Ázii.
Avšak je skutočnosťou, že na vyššie uvedené otázky existujú iba nejednoznačné odpovede.
Skutočný stav ruskej armády
Reforma a modernizácia ruskej armády v posledných dvoch rokoch pokračovala aj napriek pádu cien energií (nižšie príjmy do ruského rozpočtu), cez západné sankcie (horší prístup k moderným technológiám) aj cez koniec spolupráce s ukrajinským zbrojným priemyslom.
Vladimír Putin sa snaží investovať do armády maximum finančných prostriedkov. Jeho cieľom je okrem iného predvádzať schopnosti ruských námorných, pozemných a leteckých zbraní v Sýrii potenciálnym zákazníkom po celom svete. Vyššia predaj ruských zbraní vďaka "sýrskej reklame" prinesie do ruskej pokladne potrebné peniaze, ktoré možno opäť investovať do armády.
Jasnejšiu predstavu o schopnostiach ruskej armády ponúka jednoduché porovnanie počtu jednotlivých zbraní a personálu. V absolútnom porovnaní s najsilnejším členom NATO, teda Spojenými štátmi, Rusko disponuje len zlomkom vojenských spôsobilostí a techniky.
Rusko má však dostatok vojenskej techniky, aby mohlo úspešne vojensky čeliť (bez podpory USA) európskym vojenským mocnostiam. Napríklad drvivá väčšina ruských tankov neznesie porovnanie s najnovšími západnými typmi. Avšak tanky ako T-72B3 môžu veľmi dobre splniť svoju úlohu, ak protivník nemá žiadne tanky alebo má len málo moderných tankov.
Tiež bombardéry Tu-95 sú reliktom studenej vojny, ale ich mohutná raketová výzbroj im umožňuje úspešne preraziť protivzdušnú obranu (PVO) celej rady krajín NATO a zasiahnuť strategické ciele (letisko, radarové stanovište, veliteľstvo, atď.). Navyše krajiny so slabou PVO, ako napr. pobaltské krajiny, sú proti úderom ruských strategických bombardérov prakticky bezbranné, a to aj pri bombardovaní za použitia "hlúpych" bômb.
Kremeľ sa musí rozhodnúť
Rusko patrí tiež medzi jednu z mála krajín, ktoré disponujú skutočnými expedičnými schopnosťami. Opäť nemožno porovnávať so Spojenými štátmi, tie dokážu nasadiť a podporovať kdekoľvek na svete stovky tisíc vojakov. Ruské schopnosti sú viac náhodné a využívajú improvizáciu, napr. "prevlajkované" staré turecké nákladné lode, ktoré zásobujú ruské jednotky v Sýrii.
Rusko dokáže po celom svete rozmiestniť menšie zoskupenia lodí a nasadiť niekoľko desiatok veľmi kvalitne vycvičených jednotiek s veľkou palebnou silou. Opäť platí, že Rusko s USA neznesie porovnanie, ale oproti iným vojenským mocnostiam s expedičnými schopnosťami (Francúzsko, Veľká Británia) si Rusko nestojí rozhodne zle.
Ak Rusko skončí s modernizáciou armády (vzhľadom k rozpočtovým ťažkostiam), stále sa dokáže opierať o nedávno vybudované schopnosti, dokáže nasadiť niekoľko početne obmedzených vojenských kontingentov po celom svete a nasadiť špičkové protilietadlové systémy (S-300 / S-400) v Pobaltí, Čiernom mori a Arktíde s cieľom spútať pohyb západných leteckých síl.
Vzhľadom na to, že ceny energií nebudú rásť a neočakáva sa skorý prielom na východnej Ukrajine a Sýrii (čo by mohlo zmierniť západné sankcie), Kremeľ sa bude musieť rozhodnúť, či peniaze využije na udržanie súčasných zahraničných operácií (teda na propagáciu ruských zbraní) alebo sa zameria skôr na nákup a modernizáciu vojenskej techniky.
Rusko si musí dať tiež pozor na nestabilnú oblasť Strednej Ázie (bývalé sovietske republiky), ktorá môže ďalej odčerpať časť jeho síl.