Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.08.2016, 10:45

Ako by ste vkročili do ohňa. Spaľujúce horúčavy na Blízkom východe sú len začiatok

Tohtoročné leto na Blízkom východe prekonalo všetky teplotné rekordy, ale klimatológovia varujú, že to môže byť samotná predzvesť krušnej budúcnosti.

počasie horúčavy teplomer blízky východ
Zdroj: Reuters

Ak sa ich predpovede naplnia, nedostatok vody a neúnosné horúčavy môžu vyvolať utečeneckú krízu ešte omnoho rozsiahlejšiu, než akú vidíme dnes. Dotknuté štáty pritom nie sú na klimatické výzvy pripravené, napísal americký denník The Washington Post.

Nový absolútny rekord

Nezvyčajne horúce letá nie sú v regióne za posledné roky ničím novým, to tohtoročné je však obzvlášť kruté. Takzvaný teplotný index, ktorý zohľadňuje vedľa teploty tiež vlhkosť, sa v častiach Spojených arabských emirátov a Iránu vyšplhal až k 60 stupňom Celzia.

Mesto Džidda v Saudskej Arábii zaznamenalo absolútny rekord tesne pod 52 stupňov. Ak Svetová meteorologická organizácia potvrdí hodnotu 54 stupňov Celzia nameranú v kuvajtskom meste Mitriba, bude to historické maximum pre celú východnú pologuľu. Zasiahnutý je tiež juh Maroka alebo Izrael.

"Toto neuveriteľné počasie ukazuje, že globálne otepľovanie už si vyberá svoju daň. Je to zďaleka najväčšia výzva pre náš región," hovorí Ádil Abdal Latíf, poradca regionálnej kancelárie pre arabské krajiny v rámci Rozvojového programu OSN.

Vyjsť z domu je, "ako by ste vkročili do ohňa", opisuje situáciu Zajnab Kumanová, dvadsaťšesťročná vysokoškolská študentka žijúca viIrackej Basre, kde sa teploty dostávajú nad 48 stupňov Celzia. "Ako by vám všetko - koža, oči, nos - začalo horieť."

Kumanová a ďalší tak pred západom slnka svoje domovy príliš často neopúšťajú a ulice cez deň zívajú prázdnotou. "Sme väznení," hovorí Ajmán Karím, dvadsaťosemročný inžinier, ktorý už niekoľkokrát dostal v práci "teplotné prázdniny". Niektorí ale doma zostať nemôžu. Ísá Muhsin, bagdadský majiteľ stánku s ovocím hovorí, že sa môže buď potiť v práci, alebo hladovať doma.

Klimatický vzorec sa od základu mení

Podľa irackého ekonóma Básima Antoinea počasie spôsobilo krajine značné ekonomické škody. Odhaduje, že vlna horúčav odkrojila z irackého HDP už 10 až 20 percent. Vládne zdroje hlásia po celom Iraku vysychanie úrody a všeobecný pokles produktivity pracujúcich zatiaľ čo v nemocniciach pribúdajú prípady dehydratácie a vyčerpania.

Desiatky tisíc Iračanov, ktorí prišli o domovy v dôsledku bojov vlády s ozbrojencami Islamského štátu, musia horúčavy znášať v stanoch a provizórnych prístreškoch. Kvôli nedostatku prostriedkov, obmedzeniam irackej vlády a rizikovosti zasiahnutých oblastí sa humanitárna pomoc nedostala ku všetkým. "Veľa ľudí tam pravdepodobne umiera, ale nič nevieme iste," hovorí jeden z pracovníkov, ktorý však nemal povolenie hovoriť s médiami a musel zostať anonymný.

Extrémne horúčavy majú Irak sužovať aj po zvyšok týždňa. Bezprostredným dôvodom je neústupná tlaková výš, ale Mahmúd Abdal Latíf, hovorca irackého meteorologického ústavu tvrdí, že v krajine sa tiež od základu mení klimatický vzorec. Hovorí, že v Bagdade sa počet dní, kedy teplota presiahne 47 °C, v posledných rokoch viac ako zdvojnásobil.

"Pred štyridsiatimi rokmi sa také teploty držali štyri alebo päť dní. Potom vietor rozvíril prach, čím sa povrch schladil. Dnes sa nič také nedeje," dodáva Abdal Latíf.

Jedna z príčin vojny v Sýrii

Pre odborníkov nie je tento vývoj žiadnym prekvapením. Štúdia publikovaná minulý rok v októbri v časopise Nature Climate Change predpovedala, že vlny horúčav v oblastiach Perzského zálivu by mohli ku koncu storočia ohrozovať ľudské životy. Vedci z Chemického inštitútu Maxa Plancka a Cyperského Inštitútu v Nikózii zase nedávno prisúdili podobne pochmúrny osud celej oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky, ktorá je domovom zhruba pol miliardy ľudí.

Francesca de Châtelová, špecialistka na blízkovýchodné vodohospodárstvo pôsobiaca v Amsterdame, hovorí, že tamojšie vlády nemajú odpovede na prudký rast populácie a klimatické zmeny. Podľa nej nedbali na varovania klimatológov a orgánov OSN a problémom nevenovali patričnú pozornosť.

OSN predpovedá, že populácia 22 arabských štátov sa do roku 2050 zdvihne z približne 400 miliónov na 600 miliónov. Pre krajiny, ktorým vedci prorokujú pokles zrážok a slanšiu vodu v dôsledku vzostupu hladín morí, by to znamenalo obrovskú záťaž. Už dnes pritom mnoho typov krajiny regiónu trpí akútnym nedostatkom vody kvôli suchým podmienkam, bobtnajúcej spotrebe a nehospodárnym poľnohospodárskym praktikám.

Nedostatočná vládna reakcia na nevídané sucho bola podľa analytikov jednou z príčin občianskej vojny v Sýrii, ktorá spustila masívny príliv utečencov do Európy.

V minulom roku sa proti neschopnosti vlády zabezpečiť dodávky elektriny počas extrémnych horúčav protestovalo v Bagdade. Takmer bezvýsledne. Podľa niektorých odhadov sa má teraz asi 33 milionová populácia Iraku do roku 2050 skoro zdvojnásobiť.

"Štáty v regióne nie sú na následky klimatických zmien pripravené," hovorí de Châtelová.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.