Nezabilo ho kolumbijské komando ani americký ostreľovač, ale siahol si na život sám. Taký bol koniec kokaínového kráľa Pabla Escobara podľa jeho jediného syna.
"Môj otec vždy hovorieval, že má v pištoli 15 nábojov - 14 pre svojich nepriateľov a ten posledný pre seba," nechal sa počuť istý argentínsky architekt Sebastián Marroquin pre americký magazín New York Post.
Na tomto tvrdení by pritom nebolo nič až tak pozoruhodné. Teda ak by sa Marroquin nenarodil pred 39 rokmi v Kolumbii pod úplne iným menom. Ako Juan Pablo Escobar.
Ako jediný syn najslávnejšieho drogového bossa všetkých čias, šéfa obávaného medellínskeho kartelu a svojho času siedmeho najbohatšieho muža planéty. Muža, ktorého život a smrť neprestáva fascinovať svet aj bezmála 23 rokov od osudnej naháňačky po medellínskych strechách.
Juan Pablo Escobar, dnes vystupujúci pod menom Sebastián Marroquin, sa v ojedinelom rozhovore vracia práve k posledným okamihom svojho otca, ktoré dodnes obklopujú nejasnosti.
Jedinému synovi kokaínového kráľa bolo 17, keď jeho otec zomrel. Dva roky nato sa potom uchýlil so svojou matkou a mladšou sestrou Manuelou do Argentíny, kde žije dodnes.
Až pred niekoľkými rokmi vôbec prvýkrát po smrti otca prelomil mlčanie, keď sa ospravedlnil niektorým z obetí jeho vyčíňania. V roku 2014 mu vyšla kniha s názvom Pablo Escobar: Môj otec.
Prezradil ho telefonát
Escobarov syn teraz vyrukoval s tvrdením, že posledné okamihy osudnej naháňačky zamaskovali kolumbijské úrady tak, aby si mohli verejne pripísať svoj najväčší úspech vo vojne proti drogám.
Písal sa vtedy 2. december roku 1993, bolo krátko pred poludním a Pablo Escobar ešte len vstával, ako bolo jeho zvykom. Natiahol si svetlo modré džínsy, voľné modré tričko s golierom a obul žabky. To, čo mal na sebe, neskôr videl celý svet na snímke, na ktorej jeho bezvládne telo leží na hromade sutiny, zatiaľ čo sa nad ním usmievajú vojaci.
Escobar toho dňa zjedol tanier špagiet a zase si ľahol do postele s telefónom v ruke a pokúsil sa spojiť so svojou rodinou. Tou dobou bol už 15 mesiacov na úteku a na jeho dolapenie bola vypísaná odmena päť miliónov dolárov. Musel byť mimoriadne opatrný. Vydával sa teda za novinára. Telefonát vyšiel až na tretí pokus. V krátkosti hovoril s dcérou Muelou, ženou i Juanom Pablom. To bolo naposledy, kedy s ním hovoril.
Signál z hovoru totiž potvrdil kolumbijským zložkám indície, ktorých sa im dostalo deň predtým v podobe nebývalo veľkého počtu hovorov v jednej z medellínskych štvrtí. Toho dňa mal totiž Pablo Escobar 44. narodeniny.
Ďalší deň ho ale šťastie nadobro opustilo. Keď do Escobarovho úkrytu vtrhlo komando, bol v dome len on a jeho osobný strážca. Obaja sa dali na zbesilý útek cez medellínske strechy. Ani jeden sa ale nedostal ďaleko. Pabla Escobara zasiahli guľky do nohy a do trupu. Tretia potom do hlavy.
Čí prst stlačil spúšť?
Kto onen posledný a osudný výstrel vypálil, je dodnes predmetom špekulácií. Podľa oficiálnej verzie kokaínového kráľa zlikvidovali kolumbijské bezpečnostné zložky, ktoré s ním tou dobou už roky viedli krvavú vojnu, ktorá si vyžiadala množstvo obetí na oboch stranách.
Podľa tých najmiernejších odhadov mal Escobar na svedomí smrť najmenej štyroch tisíc ľudí. Od členov konkurenčných kartelov cez politikov, sudcov či novinárov.
Podľa inej verzie to bol ostreľovač z americkej jednotky Delta Force, ktorý vtedy stlačil spúšť a trafil Escobara do hlavy.
Jeho syn však teraz tvrdí, že si otec, keď bol zatlačený do úzkych - obklopený stovkami policajtov a zranený -, siahol na život sám.
"Nie je to teória. Forenzní vyšetrovatelia, ktorí vykonali pitvu, nám povedali, že to bola samovražda, ale že sa im vyhrážali úrady, aby vo svojej záverečnej správe nezverejnili pravdu," nechal sa počuť s tým, že jeho otec si priložil svoju pištoľ značky Sig Sauer k pravej strane hlavy a stlačil spúšť, keď videl, že už nie je úniku.
Že si sám siahol na život, pritom už skôr tvrdili aj Escobarovi bratia Roberto a Fernando.