Pokus o záchranu pilotov zostreleného bombardéra Su-24 stál vlani Rusov život jedného vojaka a zničený vrtuľník. Neboli prví, kto sa presvedčil, ako riskantné sú podobné záchranné operácie označované anglickou skratkou CSAR (Combat Search and Rescue, čiže pátracia a záchranná operácia v bojovej zóne).
V minulosti Američania prišli o 11 ľudí pri pokuse zachrániť jediného pilota. Napriek tomu prakticky všetky moderné armády považujú záchranu zostrelených posádok za prioritu, napísal server poľskej spravodajskej televízie TVN 24.
O operácii CSAR po zostrelení ruského bombardéra tureckou stíhačkou sa postupom času vynorilo dosť informácií, aby sa dalo povedať, že nie všetko sa odohralo tak, ako by si priali Rusi.
Su-24 spadol na sýrske územie, kontrolované povstalcami bojujúcimi proti režimu Bašára Asada, podporovaného Ruskom. Pilot a navigátor sa katapultovali vo výške niekoľkých tisíc metrov. Keď sa znášali k zemi na padákoch, pilota Olega Peskova zabili turkménski povstalci paľbou zo zeme. Podľa ženevskej konvencie spáchali vojnový zločin.
Druhý člen posádky, kapitán Konstantin Murachtin, nezdieľal kolegov osud, aj keď bol ľahko zranený. Ocitol sa na nepriateľskom území, niekoľko kilometrov od pozícií sýrskych vládnych vojsk, ale bolo prakticky nemožné, aby sa sám dostal do bezpečia.
Akonáhle sa Rusi dozvedeli o zostrelení Su-24, spustili záchrannú operáciu. Na sýrskej základni Hmímím, z ktorej operuje ruské letectvo, sa do akcie pustili námorní pešiaci a počas 15 minút vzlietli vrtuľníky.
Záchrancovia sa dostali pod silnú paľbu
Moskva tvrdí, že išlo o dva dopravné vrtuľníky Mi-8, aj keď povstalecké nahrávky zachytili krúžiť nad oblasťou, kde bol Su-24 zostrelený, jeden Mi-8 v sprievode bojového vrtuľníka Mi-24. To by malo zmysel. Prvý môže vziať na palubu tucet námorných pešiakov a ako doprovod by mu poslúžil ťažko ozbrojený Mi-24.
Vrtuľníky doleteli na miesto v priebehu pár minút, museli prekonať len sotva 50 kilometrov. Na mieste posádky ruských vrtuľníkov veľmi rýchlo zistili, ako riskantná je misia CSAR. Aby našli pilota, museli v hornatom a zalesnenom teréne letieť nízko a pomaly.
Výsledok nedal na seba dlho čakať. Mi-8 sa dostal do silnej paľby a ruskí piloti museli okamžite núdzovo pristáť v krajine nikoho.
Poškodený Mi-8 s tromi členmi posádky a 12 vojakmi pristál na dohľad od sýrskych vojakov, ktorí na nich mávali. Ale Rusi boli dezorientovaní a odpochodovali k rebelom, a tak sa dostali do ťažkej paľby. Vtedy bol asi zabitý vojak Alexander Pozynič, aj keď Rusi tvrdia, že bol smrteľne ranený ešte vo vzduchu.
Akonáhle si Rusi uvedomili svoju chybu, stiahli sa a onedlho sa spojili so sýrskymi vojakmi, ktorí im prišli na pomoc. Opustený vrtuľník zničili povstalci americkou protitankovou strelou TOW.
Po zostrelení Mi-8 sa ďalšie ruské vrtuľníky vrátili na základňu. Do pátrania po pilotovi vyrazili tri sýrske komandá, podporované ruskými lietadlami. Celú akciu vraj koordinoval iránsky generál Kásim Sulejmání. Pilota našlo až za súmraku ruské bezpilotné lietadlo, ktorý k nemu naviedol záchranárov. Po 12 hodinách sa skončila akcia úspechom. Päť Sýrčanov vraj bolo zranených, ale nikto ďalší neprišiel o život.
Nenechať pilotov osudu
Príbeh záchrany ruského pilota ilustruje riziko záchranných misií. Každá sa môže zvrhnúť v katastrofu, ktorá bude stáť viac životov, než sa podarí zachrániť. Chladný rozum by velil nepodstupovať takéto riziko. Nikto ale nenechá pilotov svojmu osudu na nepriateľskom území. Takýto postoj je výsledkom niekoľkých faktorov, z ktorých najdôležitejším je vplyv na morálku vojska. Každý vojak musí byť presvedčený, že ak bude mať smolu a ocitne sa v nebezpečenstve, urobí sa všetko, aby sa mu pomohlo.
Ide aj o verejnú mienku. A sú aj argumenty, o ktorých sa nahlas nehovorí: piloti sú proste a doslova príliš cenní. Výcvik každého z nich stojí milióny a v prípade zajatia sa môžu stať zdrojom cenných informácií. Ťažko tiež preháňať propagandistický vplyv poníženia, keby upadli do zajatia.
Najdrahšia záchrana
Preto sa aj napriek vysokému riziku podnikajú operácie CSAR. Najdrahšia bola záchrana podplukovníka Iceala Hambletona po zostrelení nad Vietnamom, ktorá stála Američanov päť lietadiel a 11 pilotov. Sám Hambleton bol zachránený po 12 dňoch skrývania sa v džungli.
Američania sa poučili a o dve desiatky rokov neskôr vrtuľníky americkej námornej pechoty zachránili pri učebnicovej operácii kapitána Scotta O'Gradyho, zostreleného so stíhačkou F-16 nad Srbskom, kde šesť dní unikal zajatiu.
Američania majú na operácie CSAR špecializované tímy. Tiež poľská armáda chce byť schopná týchto operácií, a tak plánuje nákup šiestich vrtuľníkov vo verzii CSAR, aj keď pôvodne počítala len so strojmi SAR pre bežné záchranné operácie na mori. Ide o kontroverznú záležitosť, pretože helikoptéry pre operácie CSAR musia mať dodatočnú výbavu, ktorá pri zachraňovaní stroskotancov funguje ako príslovečná guľa na nohe. Ale tieto stroje by mali veľký význam v situácii, do akej sa nedávno dostali Rusi v Sýrii.