Dve desaťročia hospodárskej liberalizácie v Číne zapríčinili jeden z najdramatickejších populačných pohybov v histórii: z vidieckej biedy do mestských celkov a priemyselných zón odišlo vyše sto miliónov ľudí.
Zdá sa však, že to všetko bol ešte len začiatok. OSN očakáva, že v tomto desaťročí by sa do veľkých aglomerácií malo presťahovať ďalších dvesto miliónov Číňanov. V roku 2010 by tak v mestách žila polovica z celkového predpokladaného počtu obyvateľov 1,4 miliardy osôb.
Jedným z dôvodov migrácie je pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť na čínskom vidieku. Podľa správy Japonského výskumného inštitútu bolo v roku 2000 bez práce 270 miliónov Číňanov, z toho 171 miliónov vo vidieckych oblastiach, pričom na tejto skutočnosti sa významne podpísalo rozpúšťanie poľnohospodárskych družstiev koncom 70. rokov, zavádzanie pokrokových priemyselných technológií, ako aj zánik mnohých štátom vlastnených podnikov. Ostatne, z rastu miest majú osoh nielen samotní prisťahovalci, ale aj ich rodiny doma, ktorým posielajú peniaze.
Čínske mestské obyvateľstvo tvorí zatiaľ jednu tretinu populácie krajiny, kým v Južnej Kórei alebo v Japonsku sú to až štyri pätiny. Čínski prognostici tvrdia, že táto nízka úroveň je prekážkou ďalšieho hospodárskeho rastu, ktorý by mohol vychádzať z rozvinutých služieb a stimulovať spotrebu. "Musíme odstrániť všetky inštitucionálne a politické bariéry urbanizácie a procesy spojené s prílevom pracovnej sily z vidieka racionálne riadiť," vyhlásil čínsky prezident Ťiang Ce-min na novembrovom zjazde Komunistickej strany Číny.
Urbanizácia však bude mať bezpochyby rôzne politické i ekonomické dopady. Už teraz sú náznaky toho, že robotníci vo veľkých centrách sa dokážu lepšie organizovať. V minulom roku sa uskutočnil veľký protest robotníkov v niekoľkých severovýchodných mestách a niektorí odborníci tvrdia, že ľudské zdroje mimo tradičnej siete štátnych podnikov sa budú dať ťažšie kontrolovať než je to za súčasného rozdelenia pracovných síl.
Ak by sa tento proces nepodarilo usmerniť, mohol by sa skončiť pohromou -- vytvorením prstencov chudobných štvrtí okolo existujúcich veľkomiest, tak, ako je to typické pre Indiu alebo Latinskú Ameriku. Problémy súvisiace so zabezpečením dostatku pitnej vody, s odstraňovaním odpadu, výstavbou škôl a nemocníc pre rýchlo rastúce mestské obyvateľstvo budú obrovské -- a najmä vtedy, ak by bolo nutné riešiť tieto problémy pod veľkým tlakom.
Obava pred prípadným chaosom vysvetľuje, prečo Čína vyvíja značné úsilie v snahe kontrolovať migráciu. Používajúc tzv. systém hu-kou, t. j. akúsi registráciu trvalého bydliska, sa úrady snažia prúdy prisťahovalcov odvrátiť od veľkých miest ako sú Peking, Šanghaj či Kuang-čou a, naopak, usmerniť ich do menších, resp. satelitných miest. Číne sa tiež podarilo pokročiť v budovaní systému krytia nákladov na rozvoj miest samotnými užívateľmi, čo možno označiť za rozhodujúci krok na vytvorenie urbanistických celkov s udržateľnými hranicami. (jg)
Podiel mestského obyvateľstva (v %, zdroj: Svetová banka):
1980 2000
Japonsko 76 79
USA 74 77
Čína 20 32
India 23 28