V Madride teraz rokujú krajiny, ktoré sú ochotné podieľať sa na obnove Iraku. Skončí sa táto konferencia úspechom?
- V tom som si celkom istý. Po predchádzajúcich rozporoch v postojoch k irackej otázke vidím teraz širokú zhodu krajín, ktoré sa chcú zasadiť o stabilný, prosperujúci a demokratický Irak v budúcnosti.

Koľko finančných prostriedkov vyčlení na túto pomoc Európska únia a jej členovia?
- Myslím, že Iraku sme schopní ponúknuť teraz viac, ako kedysi Afganistanu. Ostatne, pre humanitárnu pomoc sme už uvoľnili 700 miliónov eur. Bolo by však chybou merať úspech konferencie len peniazmi. Vieme predsa, že naše možnosti pomoci sú obmedzené veľkou neistotou a nízkou absorpčnou schopnosťou irackého hospodárstva. Už to, že po sporoch o vojne sa teraz medzinárodné spoločenstvo v Madride stretlo, je podľa mňa úspechom.

Európska únia poskytne Iraku zo svojho rozpočtu 200 miliónov eur. Viac sa nedalo?
- Som rád, že sme túto sumu dali dohromady bez nejakých väčších presunov. Ani ja som nebol ochotný siahnuť na peniaze, ktoré sú plánované pre Latinskú Ameriku, Stredný východ či Áziu.

Nemôže obnovu financovať sám Irak prostredníctvom svojich obrovských ropných zásob?
- V súčasnosti nie. Pred dvadsiatimi rokmi bol v tejto krajine príjem na obyvateľa taký vysoký ako v Austrálii. Irak bol jednou z najbohatších krajín v celej oblasti. Dnes sú jeho príjmy porovnateľné s Kongom. To ukazuje zároveň, aký veľký potenciál tu existuje. Značná časť prostriedkov nutných na obnovu krajiny bude krytá využitím vlastných zdrojov krajiny, či už to bude priamo z príjmov za predaj ropy alebo zo zahraničných pôžičiek. Som si istý, že v perspektívne niekoľkých rokov budeme musieť do Iraku vkladať oveľa menej peňazí ako do chudobného, nerozvinutého Afganistanu.

Zíde sa ešte niekedy ďalšie podobná konferencia?
- Po tom, čo sa Irak stabilizuje, počítam s ďalšou konferenciou v priebehu dvanástich mesiacov. Dúfajme, že Irak už potom bude jedným z jej hlavných aktérov. (hn/gaf)