Ukrajina má dvoch prezidentov. Viktor Juščenko má za sebou námestia zaplavené oranžovými zástavami, Viktor Janukovyč administratívne páky a (i keď medzinárodným spoločenstvom neuznané) "oficiálne" výsledky volieb. Jeden má za sebou reformátorov, druhý konzervatívcov. Zjednodušene sa dá povedať, že Juščenko má za sebou západ a Janukovyč východ krajiny. A hoci úvahy o rozdelení Ukrajiny považujú mnohí len za vládnu propagandu, priepasť medzi západom a východom nepochybne existuje a po agresívnej predvolebnej kampani sa ešte prehĺbila. Západ a východ rozdeľuje historická skúsenosť, jazyk aj vierovyznanie.
Dejiny
Dejiny Ukrajincov ako samostatnej národnostnej skupiny sa začali odvíjať v 13. storočí, keď Rus ovládli Tatári (Zlatá horda) a centrum sa presunulo na sever -- do Novgorodu a Moskvy. Základy ukrajinského jazyka sa začínajú vyvíjať až v 14. -- 15. storočí. Západná Ukrajina patrila dlhý čas poľsko-litovskej korune a Rakúsko-Uhorsku a so svojimi východnými spoluobčanmi, ktorí pripadli Rusku, nemá ani spoločnú skúsenosť prvých dvadsiatich rokov Sovietskeho zväzu.
Jazyk
Bolo to práve uznanie ruského jazyka za úradný jazyk, ktorým lákal svoj elektorát premiér Viktor Janukovyč a pred ním aj úradujúci prezident Leonid Kučma. Hoci sa viac ako tri štvrtiny obyvateľov Ukrajiny považujú za etnických Ukrajincov a len menej ako tretina za Rusov, etnická identita sa paradoxne nekryje s jazykovou identitou. Podľa výskumu sociologického inštitútu Socis Gallup len tretina z nich hovorí ukrajinským jazykom, dva pätiny používajú väčšinou ruštinu.
Vierovyznanie
Okrem jazyka krajinu rozdeľuje aj vierovyznanie. Západ a časti strednej Ukrajiny sú gréckokatolícke. východ a juh ortodoxné. Cirkvi sú tri a zvádzajú boj o svoje miesto na slnku -- ortodoxná cirkev, ktorá patrí pod moskovský patriarchát, autonómna ortodoxná cirkev, ktorá vznikla po prvej svetovej vojne, a ortodoxná cirkev kyjevského patriarchátu. Hádky sa týkajú, samozrejme, nielen legitimity, ale aj majetku.
A napokon je tu ešte priemyselná nerovnováha. Západ je na tom neporovnateľne horšie. K najpriemyselnejším, a teda aj k najzaujímavejším regiónom patrí Dnepropetrovská oblasť a Donbas s Doneckom a Luganskom. Prvá sa spája s menom úradujúceho prezidenta Leonida Kučmu. Majetok jeho zaťa Viktora Pinčuka odhadol britský magazín Eurobusiness na 1,3 miliardy dolárov. Z Donbaskej oblasti zasa pochádza mocný uhliarsko-oceliarsky klan premiéra Viktora Janukovyča, ktorého majetok odhadol denník Handelsblatt na tri miliardy dolárov.
Sociológ Samuel Huntington nazýva Ukrajinu "rozpoltenou krajinou", "krajinou kultúrnej schizofrénie", analytici hovoria, že ako najhorší scenár pripadá do úvahy aj občianska vojna. Treba len dúfať, že sa tak nestane. Napriek tomu, že je Ukrajina rozdelená na východ a západ, podarilo sa jej doteraz -- na rozdiel od iných postsovietskych republík -- vyhnúť krvavým konfliktom.