Islanďania znovu pozorne sledujú Katlu, jednu z najsilnejších sopiek vo svojej krajine. Po skoro storočnom období pokoja sa krajina okolo nej niekoľkokrát zatriasla.
Dva z týchto otrasov prekonali doterajšie rekordy od začiatku merania pomocou moderných seizmologických prístrojov, a to 4,5 a 4,6 stupňov Richterovej škály.
Odborníci z oddelenia zaoberajúceho sa rizikami zemetrasenia z islandskej meteorologickej stanice Vedurstofa Íslands zatiaľ nezaznamenali známky blížiacej sa erupcie. Tá však skôr alebo neskôr určite príde.
Nezvyčajne silná aktivita pod ľadovcom Mýrdalsjökull začala v noci na pondelok v 1:41 hodín ráno v severnej časti kaldery a dosiahla 4,5 stupňa Richterovej škály, o pár minút neskôr bolo nameraných 4,6.
Následne sa krajina niekoľkokrát otriasla o niečo slabšie, otrasy v nasledujúcich hodinách nepresiahli tri stupne Richterovej škály. K tomu opäť došlo okolo pondelkovej tretej hodiny popoludní.
Odborníci sú zatiaľ opatrní
Varovania spojené s touto oblasťou vydávali meteorológovia už skôr. Počas júla bola rozvodnená rieka Bláfjöll, ktorá vyteká práve zo severnej časti ľadovca Mýrdalsjökull.
Najmä turisti boli varovaní pred nebezpečenstvom silného toku prúdiaceho z ľadovca. Ide totiž o oblasť blízku južnému pobrežiu ostrova, ktorá je jednou z najrušnejších vôbec, a to obzvlášť v letných mesiacoch.
V prípade silnej erupcie by tak niektoré vyhľadávané miesta mohli byť nedostupné alebo dokonca zničené. Islandskí meteorológovia sú však však v súčasnosti pokojní.
"Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by malo v dohľadnej dobe dôjsť k erupcii, nedochádza k pohybom magmy," povedal serveru mbl.is vulkanológ Gunnar B. Gudmundsson. Jeho kolegyňa Kristín Jónsdóttir v pondelok islandskému rozhlasu RUV však povedala, že nie je otázkou, či k erupcii dôjde, ale kedy k nej dôjde.
Sopečnú aktivitu a zemetrasenia na Islande sleduje blog Jóna Friman Iceland geology. Ten zverejnil v priebehu posledného roka niekoľko článkov o zemetrasení v okolí sopky. Väčšinou sa jednalo o slabšie alebo hlboké otrasy.
Či ide o postupný vývoj a dôjde k erupcii, však nechce odhadovať ani on. "Či dôjde k erupcii, to teraz nikto nevie. Zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, nedochádza k žiadnym razantným zmenám," povedal Friman a dodáva, že Islanďania sú na prípadnú krízovú situáciu dobre pripravení.
Horšia ako erupcia Eyjafjallajökull z roku 2010?
Server Grapevine.is uviedol, že pokiaľ dôjde k erupcii jednej z najsilnejších islandských sopiek, je dosť pravdepodobné, že situácia bude horšia ako po výbuchu Eyjafjallajökull.
Sopka sa prebudila 14. apríla 2010 a v nasledujúcich dňoch chrlila do ovzdušia obrovské množstvo popola, ktorý úplne zastavil leteckú dopravu nad oblasťou západnej a severnej Európy. Žiadne lietadlo nevzlietlo po celý týždeň.
Práve s Eyjafjallajökull je podľa mnohých islandských vedcov Katla prepojená magmatickým kanálom. Aj preto je Katla tak pozorne sledovaná. Navyše sa má k životu údajne prebúdzať aspoň raz v priebehu storočia a k poslednej erupcii došlo v roku 1918, pričom v dôsledku usadenia sopečného materiálu došlo k predĺženiu južného pobrežia ostrova o päť kilometrov.
Katla je podstatne väčšia ako Eyjafjallajökull a je pokrytá pol kilometrovou vrstvou ľadovca, čo znamená, že by v prípade jej aktivity neničila len žeravá láva, ale aj následné povodne. Ide však len o odhady a špekulácie, erupcia sa takto nedá predpovedať, dodávajú vždy vulkanológovia.