Brusel (Josef Veselý)
Severoatlantickej aliancii veľmi záleží na tom, aby sa do mája vyjasnil jeho nový strategický pomer k Rusku, keď sa na ministerskej úrovni v islandskom Reykjavíku zíde Rada NATO. Nie však za každú cenu. "Nechceme sa pod časovým stresom nechať dotlačiť k polovičnému riešeniu," povedal v bruselskom sídle aliancie zdroj medzinárodného tímu expertov. Detaily neuviedol, pretože podľa jeho slov sa obidve strany dohodli držať zatiaľ informácie v tajnosti. Ruská strana si s tým hlavu neláme a púšťa do vlastných médií informácie o údajnom "neúspechu rokovania Moskva -- Brusel", alebo o hmlisto špecifikovanej neochote "západných mocností" vyjsť Rusku v ústrety. NATO to síce nekomentuje, ale podľa zistení HN prevláda v sídle aliancie názor, že by za daného stavu veci nebolo účelné hnať rokovanie s Ruskom do finále len kvôli blízkosti termínu zasadania vlastných riadiacich grémií. A keby hrozilo vážne riziko, že dohodnuté pravidlá súčinnosti plne nevyhovujú všetkým zainteresovaným, vedia si zasvätené kruhy v Bruseli predstaviť "radšej časový sklz než zlú dohodu". Problém tkvie najmä v hľadaní vzorca, ktorý Rusku umožní spolurozhodovanie o dôležitých bezpečnostných otázkach sveta. Prirodzene, bez toho, že by Moskva získala akúkoľvek možnosť blokovať fungovanie spojeneckého mechanizmu aliancie, ako je definované vo Washingtonskej zmluve z roku 1949. Nový spoločný orgán sa má volať "neutrálne" -- Rada NATO -- Rusko.
Nepočíta sa s tým, že by sa "hľadanie vzorca", akokoľvek zložité, časovo skrížilo s novembrovým summitom v Prahe. Od neho sa očakáva rozhodnutie o veľkom rozšírení o ďalšie štáty strednej a východnej Európy. Ako zdôraznil citovaný zdroj, "nový vzťah medzi alianciou a Ruskom, budúce kolo rozšírenia aliancie a celosvetový boj proti terorizmu sú spojenými nádobami". Karty sú podľa neho pred summitom, "rozdané tak, aby bolo rozšírenie čo najrozsiahlejšie". Do zoznamu sa majú zmestiť i Rumunsko a Bulharsko. "Obidva štáty majú strategickú pozíciu voči nestabilným oblastiam eurázijského priestoru," tvrdí expert aliancie.
Odmietol tvrdenia vplyvných médií v západnej Európe, podľa ktorých je dnes už údajne celé "rozšírenie len agendou minulosti". Aj Moskva si uvedomuje, že hlasný odpor proti tomu rozhodnutiu jej neprinesie úžitok. "Odpor už sa nezdá byť prejavom vôle fakticky zabrániť rozšíreniu, ale stáva sa skôr jedným z negociačných faktorov," uviedol zdroj.
Analytik v NATO spája pozvanie Slovenska nielen s vyhliadkami Vladimíra Mečiara vyhrať voľby. Samozrejme, naďalej platí, že takéto rozhodnutie voličov by považovala aliancia ako celok a rovnako jej členské krajiny za prekážku vstupu do NATO. Kladie si tiež otázku, či sa na Slovensku deklarovaní "garanti autentickej demokracie" navzájom dohodnú, spoja a odrazia Mečiarov pokus opäť získať moc. "Keď to nedokážu, tak de facto prehrajú Slovákom členstvo v NATO oni, a nie Mečiar," sarkasticky povedal jeden zo zasvätencov v sídle aliancie. Potvrdil informácie, podľa ktorých si Mečiar musel počas svojej nedávnej cesty v USA vypočuť to, čo určite počuť nechcel: "S vami teda rozhodne nie!"
Severoatlantická aliancia celkovo nechce v Prahe pred rozhodnutím o veľkom rozšírení cúvnuť. A ak, tak nie ďaleko. "Stratila by potom voči ašpirantským štátom na dôveryhodnosti, lebo im v uplynulých mesiacoch vyslala množstvo pomerne silných pozitívnych signálov," povedal nemenovaný zdroj v sídle NATO.