Len pár desiatok metrov nad močarinou Linyanti v africkej Botswane sa vznáša malý vrtuľník. Na jeho palube sedia ekológ Mike Chase, ktorý pri pohľade na zem neskrýva rozhorčenie.
Málo dôvodov na radosť
Mnoho rokov sa snaží chrániť pomaly vymierajúcu populáciu afrických slonov. "Nemyslím si, že by niekto videl toľko mŕtvych slonov, koľko som ich videl ja za posledné dva roky," zveril sa reportérom CNN krátko pred pristátím.
Keď vrtuľník dosadol, Chase sa vydal smerom k veľkému zvieraťu, ktoré zdanlivo odpočívalo na dohľad rieky. Asi päťdesiatročný slon tu však neodpočíval. Pohodeného ho tu nechali pytliaci, ktorí pre získanie sloních klov urobia všetko. Tomuto slonovi neváhali odrezať veľkú časť hlavy. Podobný obrázok je pre Chasea na dennom poriadku.
Pred rokmi preto založil organizáciu Elephants Without Borders. Tá sa stala vedeckou základňou pre hnutie Great Elephant Census (GEC), ktoré si vytýčilo za cieľ spočítať všetky slony žijúce na africkom kontinente.
Tím čítajúci 90 vedcov a 286 ďalších pracovníkov z 18 afrických krajín na palube malých vrtuľových lietadiel nalietal vyše desať tisíc hodín. Výsledky náročného výskumu vedcom príliš veľkú radosť neurobili.
Drastický prepad populácie
Pre kontext je v tomto prípade dôležitý pohľad do minulosti. V predkoloniálnych dobách v Afrike podľa dobových záznamov mohlo žiť až dvadsať miliónov slonov. V roku 1979 ich zostávalo asi 1,3 milióna. Výskum GEC teraz odhalil, že populácia afrických slonov je na tom ešte horšie. V súčasnosti ich prežíva len 352 271 kusov, čo je výrazne menej, než sa doteraz odhadovalo, píše The Guardian.
Medzi rokmi 2007 a 2014 počet slonov klesol o závratných 30 percent. "Štatistiky ukazujú najmä na drastický pokles populácií slonov v Tanzánii a Mozambiku," uviedla Alicia Lyfordová z organizácie Vulcan, ktorá na výskume spolupracovala. V menovaných krajinách sa podľa nej populácia slonov zredukovala o 75 percent.
Ochrancovia životného prostredia tušia, že sa teraz pretekajú s časom. GEC sa našťastie dočkala veľkej finančnej pomoci od spoluzakladateľa spoločnosti Microsoft Paula Allena, ktoré je výkonným riaditeľom organizácie Vulcan. "Sústredíme sa na vývoj bezpilotných strojov, ktoré majú zlepšiť prevenciu pytliactva, snažíme sa tiež podporovať zákony, ktoré zakazujú obchod so slonovinou," opisuje jedny z mnohých činností organizácie Vulcan Lyfordová.
Ochrancovia okrem modernej techniky hojne využívajú aj staršie upravené stroje. Dobrým príkladom je modifikovaná Cessna 206. V spojení s tradičnými monitorovacími prostriedkami, akými sú satelitné snímky a špeciálne GPS obojky, sa GEC podarilo zostaviť doteraz najpresnejší obraz o veľkosti i rozmiestnení sloních populácií v Afrike.
Zabíjajú kalašnikovmi či granátmi
Moderné analytické metódy priniesli ochrancom zvierat aj zaujímavé poznatky o správaní slonov. Vyšlo napríklad najavo, že slony sa dokážu vyhnúť miestam, na ktorých sa v minulosti dostali do kontaktu s pytliakmi.
Počas vojny v Angole sa slony tomuto územiu vyhýbali, po utichnutí bojov sa sem vrátili. Teraz na túto oblasť kvôli dramatickému nárastu pytliactva opäť zanevreli. "Dá sa povedať, že sa tu nachádza frontová línia, ďalej už slony neputujú. Už sa nedostávajú ďalej do vnútrozemia Angoly a Zambie. Ich hlavné teritórium v južnej Afrike sa zredukovalo na malé územie na severe Botswany."
Pytliaci sú však vždy o krok napred. Vyššiu koncentráciu slonov na jednom mieste využívajú vo svoj prospech. "Pytliaci tu pôsobia v podstate neobmedzene. Hranice sú otvorené a zvieratá sa môžu pohybovať, kam chcú, počas niekoľkých minút môžu byť v troch krajinách," opisuje Chase.
Ochrana zvierat je v tomto prípade problematická. Akcie pytliakov bývajú bleskové. Veľakrát ani zviera nezabijú a už mu z hlavy násilím vyrezávajú kly. V mnohých oblastiach pytliaci otrávia zdroje vody pre slony, zvieratá strieľajú s AK-47 či na ne hádžu granáty.
Povolenie zabíjať pytliakov
Botswana je jedným z posledných veľkých útočísk slonov aj kvôli tvrdému prístupu úradov. Spoločne s Juhoafrickou republikou a Zimbabwe tu žije vyše 60 percent všetkých zaznamenaných jedincov. S ochranou slonov v Botswane pomáha aj armáda. So zbraňou v ruke na najcitlivejších miestach operuje do 700 vojakov. Majú dovolené zabíjať pytliakov v prípade, že sa nevzdajú.
"Nemáme tu jasného nepriateľa. Nepriateľom môže byť ktokoľvek, pokojne aj človek, s ktorým sa bežne stretávame či s ním žijeme," vysvetľuje jeden zo strážcov Joseph Seely. S prácou jeho tímu vraj pomáhajú aj miestni obyvatelia. Vojakom poskytujú vodu a jedlo, dávajú im tipy a zaznamenávajú si GPS súradnice kritických miest.
Paradoxne majú slony pre Afriku oveľa väčšiu hodnotu živí, než rozpredaní kvôli cenenej slonovine. Jeden zabitý slon pytliakovi zarobí v priemere stovky dolárov. Väčšina z peňazí totiž padne na úplatky sprostredkovateľom. Podľa Nadácie Davida Sheldricka oproti tomu živé zvieratá môžu priniesť do vreciek Afričanov milióny dolárov, ktoré tento kontinent môže zarobiť na turizme.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
