Ak by všetci na Zemi žili ako Slováci, jedna planéta by nám nestačila. Potrebovali by sme ich 2,4. Ukazujú to prepočty medzinárodného think-tanku Global Footprint Network, ktorý meria tzv. ekologickú stopu. Tá vyjadruje to, aký je vplyv každodenných ľudských aktivít na našu planétu. Slováci pritom prejedajú planétu rýchlejšie ako celé ľudstvo dohromady. Všetci obyvatelia Zeme pritom žijú takým životným štýlom, ktorý by si vyžadoval 1,6 planét.
Tento rok ľudstvo spotrebovalo ročné ekologické zdroje našej planéty len za sedem mesiacov a pár dní. 8. august bol tzv. Earth Overshoot Day – deň, kedy sme vyčerpali zdroje, ktoré dokáže naša planéta obnoviť za rok. Od tohto dátumu žijeme na dlh, respektíve na úkor našich potomkov. Každý rok sa nám darí tento dátum o pár dní posunúť a spotrebovať naše zdroje oveľa skôr a rýchlejšie ako by sme mali. Global Footprint Network pracuje s údajmi OSN z najrôznejších odvetví. Z týchto dát vytvárajú aj interaktívne mapy, na ktorých môžeme vidieť ako je na tom Slovensko v porovnaní s ostatných svetom.
Problémom je odpad
Slováci vyčerpávajú planétu viac než priemer všetkých krajín sveta aj kvôli tomu, že sme na tom podstatne horšie ako väčšina európskych krajín v recyklácii a spracovaní odpadov
Slovensko recykluje tak málo, že sa musí dívať na ostatných členov Európskej únie z chvosta rebríčka. Menej odpadu než my zrecyklovali v roku 2014 len Lotyši, ukazujú posledné dáta európskeho štatistického úradu. Z takmer dvoch miliónov ton odpadu, ktoré ročne vyprodukujeme, sa na Slovensku zrecykluje a skompostuje len 12 percent. Pre porovnanie: napríklad také Nemecko vytvorí na hlavu bezmála dvakrát toľko odpadu ako my, ale takmer dve tretiny z toho zrecykluje a skompostuje.
Oproti ostatným európskym krajinám sme však na tom lepšie napríklad v rozsahu chránených území, lesov, kvalite a množstve vodných zdrojov či spotrebe energií v domácnostiach. Naša biokapacita, čiže prírodne bohatstvo, teda spočíva hlavne v lesoch a vode. Klimatológ Alexander Áč hovorí, že Slovensko je skutočne asi najbohatšie práve na minerálne pramene. Existujú tu však podľa neho veľké medzery v ich využití, či už na komerčné alebo liečebné účely.
Vzorové krajiny Švédsko a Fínsko
Nízku ekologickú stopu majú podľa Global Footprint Network najmä najchudobnejšie krajiny. Tie majú však väčšinou aj nízku biokapacitu – krajiny teda nemajú prírodné zdroje, ktoré by im umožňovali životný štýl Európanov či Američanov. Pokiaľ hovoríme o vzorových krajinách vo svete, Áč spomína na prípad Kostariky, ktorá sa často udáva ako vzor udržateľnosti. „V minulosti prišla o významné množstvo lesa v dôsledku chovu dobytka pre obyvateľov USA. Dnes sa lesy postupne obnovujú, pretože ich služby vláda spoplatnila. Krajina dnes produkuje skoro všetku elektrinu pomocou vody, takže takmer nepotrebuje fosílne zdroje. Do roku 2021 chce byť krajina uhlíkovo neutrálna. Bohužiaľ ani Kostarika nespĺňa kritérium udržateľnosti, pretože napriek všetkým pozitívnym snahám a úspechom, od roku 1991 žije na rastúci ekologický dlh. Problémom je rastúca populácia,“ hovorí.
Švédi využívajú svoje lesy pomerne udržateľne - vďaka ich obrovskej rozlohe a nízkej hustote obyvateľstva to majú jednoduchšie.
Obyvatelia Nigeru za sebou zanechávajú najmenšiu uhlíkovú stopu spomedzi všetkých krajín sveta. Dôvodom však je predovšetkým nehostinnosť prostredia, v ktorom žijú.
Z európskych krajín sa väčšinou považujú za vzorové hlavne Švédsko či Fínsko, ktoré sú ekologickými kreditormi. Spotreba Švédov či Fínov je však vyššia ako slovenská spotreba (Švédi – 7,3 a Fíni – 5,9 gha). Alexander Áč vysvetľuje, že v prípade týchto krajín je kľúčová najmä nižšia hustota populácie a vysoký podiel lesov. Dôležité je teda skutočné prírodne bohatstvo krajiny a nižší počet obyvateľov. Práve to umožňuje Švédom či Fínom vyššiu životnú úroveň a spotrebu, ktorá je (zatiaľ) udržateľná, pretože dokonca aj tieto štáty dovážajú fosílne zdroje. „Ako skutočne vzorové by mohli slúžiť skôr menšie lokálne komunity ľudí, ktoré sa snažia o energetickú a zdrojovú sebestačnosť,“ dodáva Áč.
Čo môžeme spraviť pre to, aby sme zlepšili skóre Slovenska v ekologickej stope? Áč tvrdí, že jednotlivec neovplyvní spotrebu krajiny takmer nijako, no vysvetľuje, že podstatné je, aby svoj postoj zmenilo oveľa viac ľudí. „Ak napríklad jeden Slovák zníži svoju spotrebu zdrojov povedzme o polovicu, na spotrebe Slovenska sa to neprejaví nijako. Ak by tak urobila väčšina Slovákov, už by sa to prejavilo a mohli by sme „vypnúť“ niektoré veľké elektrárne alebo hnedo-uhoľné bane.“ Upozorňuje, však, že by to pravdepodobne viedlo k ekonomickej recesii.
Problematický je podľa neho hlavne súčasný ekonomický systém neustáleho rastu a zvyšujúcej sa spotreby, ktorý sa snažíme za každú cenu udržať pri živote. „Problém je tiež v tom, že vyšší plat znamená aj vyššiu spotrebu – avšak je len málo ľudí, ktorí chcú nižší plat, aby šetrili prírodnými zdrojmi planéty. Potrebujeme nový ekonomický systém, kde sa výkonnosť ekonomiky príliš nemení – nerastie, ani neklesá.“
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
