Dvestokilometrový múr, ktorý na jar postavili na hraniciach so Sýriou, sa teraz rozhodli predĺžiť po celej dĺžke hraníc. Turecko pritom nie je jedinou skôr otvorenú blízkovýchodnou krajinou, ktorá svojim postojom vohnala Sýrčanov do pasce.
"Je jasné, že táto metóda nezodpovedá európskym hodnotám. Tento prístup utkvie ako čierna machuľa v európskej histórii," okomentoval 15. septembra v Štrasburgu stavanie protiutečeneckých múrov v mnohých krajinách Európy predseda tureckého parlamentu a politik vládnej strany AKP Ismail Kahraman.
Kahraman na konferencii predsedov európskych parlamentov podľa tureckej agentúry Anadolu poznamenal, že zatiaľ čo Európska únia zatvára dvere pred utečencami zo Sýrie, Turecko ich hostí zhruba tri milióny.
900 kilometrov betónu
S vlnou teroristických útokov, ktorá sa v poslednej dobe rozliala predovšetkým po juhovýchodnom Turecku, ale aj Ankare či Istanbule, sa však aj Turci rozhodli svoj postup prehodnotiť. Útoky majú na svedomí radikálni Kurdi, ale aj zahraničné bojovníci Islamského štátu. Počas piatich mesiacov by preto po celej dĺžke turecko-sýrskej hranice mal vyrásť múr, ktorý zabráni nelegálnemu vstupu do krajiny.
Na konci februára by tak múr, ktorý začali Turci stavať už pred dvoma rokmi a ktorého dvestokilometrovú časť dokončili tento rok na jar, mal merať 900 kilometrov.
Mohutné betónové kvádre, tri metre vysoké a dva metre široké, budú hore opatrené ostnatým drôtom. Každý kváder váži sedem ton, uvádza turecký denník Hurriyet.
"Budujeme múry tak, aby sa v prípade potreby dali v budúcnosti znova rozobrať a zase odviezť. Okrem toho tam tiež staviame cestu, pretože tam doteraz žiadna nie je. Nie je to ľahká práca, pohybujeme sa na mínových poliach," opísal stavbu riaditeľ tureckého stavebného úradu Ergün Turan s tým, že je Turecko v špeciálnej situácii.
Len málo krajín na svete totiž zdieľa takmer tisíc kilometrov hraníc s jedným štátom. "Vzhľadom k tomu, aká znepokojujúca je teraz národná bezpečnosť, je postavenie múru veľmi dôležité. Po dokončení budú naše hranice bezpečnejšie," dodal.
Ankara podľa serveru Politico trvá na tom, že Sýrčania budú mať dvere do bezpečia naďalej otvorené. Budú však musieť prejsť jedným z dvoch momentálne otvorených hraničných priechodov. Tými smie prejsť maximálne dvesto ľudí denne, často ťažko zranených.
Skúsite utiecť zo sýrskeho pekla? Zastrelia vás vojaci
Do tých, ktorí sa pokúsia prekonať hranice nelegálne, často po zaplatení absurdných poplatkov pašerákom, podľa organizácie Human Rights Watch (HRW) strieľajú vojaci. Minulú stredu takto zabili pätnásťročného chlapca, uvádza agentúra Reuters.
"Turecká armáda nikomu nedovolí sa tam dostať a pre všetkých je to veľmi nebezpečné. Keď sme boli pri hraniciach, vojaci strieľali do vzduchu, len aby nám nahnali strach," opisuje dvadsaťtriročný Mohamad Šaban, ktorého rodina sa nakoniec musela vrátiť do bombardovaného Aleppa. "Teraz už je takmer nemožné utiecť do Turecka," dopĺňa ho výskumník HRW Gerry Simpson.
Utečenci sa tak tiesnia v preplnených sýrskych táboroch pri hraniciach a dúfajú, že sa im raz podarí v Turecku požiadať o azyl.
Tureckí politici vrátane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana vidia riešenie v "bezpečných zónach" priamo v Sýrii, ktoré by mala armáda vyčistiť a poskytnúť utečencom. Tam podľa nich majú prečkať vojnu a časom sa vrátiť domov. V bezpečí tam však rozhodne nie sú.
Uväznení v Sýrii a bez možnosti dostať sa inam sú utečenci v čoraz väčšej pasci. Libanon, ktorý sa ujal už viac ako milióna utečencov, na tých zo Sýrie uvalil vízovú povinnosť. Na území nikoho medzi Jordánskom a Sýriou sa zase tiesni viac ako 75-tisíc utečencov.
"Pozorujeme rastúci trend v kontrolovaní hraníc v krajinách susediacich so Sýriou, ktoré už samy praskajú vo švíkoch," uviedol hovorca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Matthew Saltmarsh. A to aj napriek tomu, že odmietanie utečencov v núdzi odporuje všetkým medzinárodným dohodám.