Tento rok nás čaká už sedemnásty ročník festivalu. Aké boli jeho začiatky? Ako celý nápad vznikol?
Myšlienka presadiť ľudsko–právny festival vznikla v Prahe ako nápad študenta z Bosny menom Igor Blaževič. Po bombardovaní Sarajeva v 90. rokoch chcel pomôcť svojej krajine. A to najprv pri distribúcií humanitárnej pomoci po týchto vojnových konfliktoch, ale neskôr aj prevenciou pred násilím. Preto spojil svoju filmársku skúsenosť a vzdelanie a obrátil sa na humanitárnu organizáciu Člověk v tísni, našu partnerskú organizáciu. Presadil návrh, ktorý by mal v ľuďoch podporovať otvorenú myseľ a toleranciu voči iným náboženstvám či etnicitám.
Ako sa ďalej festival vyvíjal a rozširoval?
Pol roka od organizovania prvého ročníka v Prahe sa uskutočnil aj prvý na Slovensku. Odvtedy sa dostal do skoro celej strednej a východnej Európy, ale aj na Sibír, do Kosova či do utečeneckých táborov v Iraku.
A čo diváci, pribúda ich časom?
Prvý ročník mal pár stovák návštevníkov. Druhý sa odohrával v Petržalke, čo zapríčinilo oveľa menšiu účasť. Od tretieho sa festival organizuje pod vedením nášho občianskeho združenia Človek v ohrození. My sme sa začali sústrediť hlavne na vysokoškolákov a mladých ľudí. A keďže toho času tu pre nich nebolo veľa podujatí, postupne sme dosiahli účasť niekoľko tisíc návštevníkov. V súčasnosti ale študentov v hľadisku ubúda.
Popri premietaní festival ponúka aj mnoho diskusií. Čo je ich cieľom?
Premietame dokumentárne filmy, ktoré zachytávajú realitu. A keďže festival má mať vzdelávací a osvetový charakter, k diskusiám sú zväčša prizvaní ľudsko-právni aktivisti, novinári či odborníci na danú problematiku. Tí vedia film doplniť, priniesť ďalšie informácie či navrhnúť možné riešenia. Diváci berú túto možnosť veľmi pozitívne, radi diskutujú a hlbšie sa venujú konkrétnej téme.
Prečo ste si ako motto zvolili práve Odmyslime si ploty? Podnietila túto myšlienku aj utečenecká kríza? Alebo skôr narastajúce odcudzovanie, škatuľkovanie?
Mottom vždy reagujeme na vývoj spoločnosti a aktuálne dianie vo svete. Sem samozrejme spadá aj utečenecká kríza. Ale takisto aj extrémizmus ako taký, Kotlebova strana v parlamente, ruská propaganda či rôzne sociálne médiá. Toto všetko zároveň ľuďom posúva informácie, ktorým sú náchylní uveriť. Naše motto má podporiť kritické myslenie, mentálnu otvorenosť, zvedavosť či samostatné hľadanie odpovedí. Jednoducho symbolizuje rozširovanie obzorov a neuzatváranie sa pred svetom.
Program sa skladá z mnohých sekcií s rôznym zameraním, napríklad Extrémizmus v nás či Konzum náš každodenný? Čo nájdu diváci v jednotlivých sekciách?
Program sa snažíme vždy koncipovať tak, aby zaujal čo najväčšie množstvo ľudí. Neobsahuje len „ťažké“ témy ako vojny vo svete či postavenie žien v Afganistane. Tie sa snažíme vybalansovať pozitívnymi príkladmi jednotlivcov v rámci sekcie Medzinárodná súťaž, takisto filmami o životnom štýle, stravovaní alebo filmami, ktoré sa síce venujú vážnemu problému, ale ponímajú ho vtipne, napríklad Chuck Norris verzus komunizmus. Takže každý návštevník by si mal vedieť vybrať.
A ktorá sekcia bude najzaujímavejšia podľa vás? Máte nejaké vyhliadnuté tipy, na ktoré sa osobne tešíte?
To je najťažšia otázka. Oslovila ma napríklad Švédska teória lásky. Dokument, ktorý ukazuje, ako sa s odstupom času prejavujú dôsledky – vo Švédsku v minulosti silne presadzovanej – samostatnosti a individualizmu. Tento nápad je niečo nové, čomu sa doteraz ešte nik nevenoval, a prináša úplne odlišný pohľad na vec.
Programový obsah tvoria najrôznejšie filmy, pričom mnohé sú veľmi emotívne. Napríklad Skutočná cena – dokument o tom, aká práca predchádza nášmu oblečeniu, kto a v akých podmienkach ho vyrába. Myslíte si, že dokáže zmeniť mienku diváka, že prinúti zamyslieť sa a možno zmeniť jeho postoj?
Mnohé dokumenty sú robené na to, aby ovplyvnili divákovu mienku. Spomínam si, že pred pár rokmi prišli na film týkajúci sa každodenných spotrebiteľských rozhodnutí (Džíny z Číny) dievčatá, ktoré by som čakala skôr niekde v Auparku. Tam bolo vidieť, že filmy dokážu zaujať. Reakcia dievčat bola pozitívna, neskôr chceli pravdepodobne s touto témou ďalej pracovať a dozvedieť sa o nej viac.
