S vrcholiacou kampaňou príde prieskumová povodeň, pretože aj pre agentúry na výskum verejnej mienky nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Zatiaľ čo v roku 1960 počas duelu medzi Kennedym a Nixonom vykonávalo výskumy šesť firiem, teraz sú ich už desiatky.
Tým horšie - a tým lepšie. Horšie preto, že človek, ktorý prieskumy nevie čítať (ak je vôbec niekto, kto ich čítať naozaj vie), je skôr popletený než poučený. Čísla skáču ako na hojdačke, a navyše sa k nim musia prekliesniť húštinou slov ako "registrovaní voliči" či "pravdepodobní voliči", ktoré pre laika nemajú význam.
Lenže v nich sa skrýva kľúč. Je rozdiel, či je výskum vykonaný medzi prvou skupinou alebo tou druhou. Registrovaní voliči nemusia ešte k voľbám ísť: v roku 2000 sa tak zachovalo 30 percent z nich, takže tieto čísla išli veľmi mimo terč.
Pred mesiacom urobili New York Times experiment: dali surové dáta prieskumu štyrom expertom a tí vyprodukovali štyri rôzne výsledky - podľa toho, ako odhadli, kto pôjde voliť a kto nie. V jednom extréme viedla Clintonová o štyri body, v opačnom viedol Trump o bod. A to išlo stále o ten istý prieskum.
Čitateľov kurz sebaobrany
Ak by niekto spísal Kurz sebaobrany pre čitateľa prieskumov, boli by tam aj ďalšie rady a varovania.
Napríklad to, že záleží na tom, komu sa počas prieskumu dovolajú. Sondáže sa robia zvyčajne telefonicky, po pevných linkách. Otázka: A kto má pevné linky? Starší ľudia. Mladí nie. Takýto detail skresľuje výsledok, pretože starší ľudia sú konzervatívnejší (niektoré agentúry preto dáta takzvane "vážia", aby toto skreslenie potlačili - pozn. red.).
Hmiel, ktoré rozostria výsledok, je dosť. Teraz Trumpovi ľudia veria, že to bude ako v prípade Britov a brexitu, kedy sa ľudia báli povedať v anketách, že budú svätokrádežne hlasovať pre odchod z EÚ. Trump je neortodoxný, stále mu nasadzujú psiu hlavu, tak aj Američania vraj radšej povedia, že zvolia Hillary, ale za plentou to tajne hodia Donaldovi.
V Amerike pre to majú aj meno, hovorí sa tomu Bradleyho efekt. V roku 1982 sa všetci divili, že Los Angeles nevybralo za starostu černocha Toma Bradleyho, ktorému prieskumy jasne priali. Vysvetlenie: bieli voliči sa v prieskumoch hanbili povedať, že nebudú voliť černocha.
Lenže teraz vraj Američania už takí hanbliví nie sú (ukázal to samozrejme prieskum). Ale sondáže zvyčajne skreslia napríklad aj to, že nakoniec nerozhodnutí občas radi podporia vyzývateľa, čo je v tomto prípade skôr Trump. Niekedy sa zase naopak radi v poslednej minúte pridávajú k pravdepodobnému víťazovi.
Clintonová vedie
Ale tým všetkým nemá byť povedané, že prieskumy sú na nič. Ich sila je práve v tom, že je ich toľko. Je to naozaj ako s kompasom - možno žiadny neukazuje presný smer, ale ak všetky ukazujú približne rovnakým smerom, možno usúdiť tendenciu. Tá teraz vyzerá nasledovne: Clintonová vedie.
Je tu však ešte jedna vec, ktorú treba vedieť. Celoštátne prieskumy sú na nič, ukazujú nálady, nie výsledok. Ukazujú totiž celoamerický stav, kdežto Amerika volí po jednotlivých štátoch. Kto vyhrá štát, získa jeho voliteľov, dokopy je ich k dispozicii 538. Stačí ich teda mať 270 a Biely dom je vo vrecku.
Väčšina štátov je už jasná, bitka je o pár nerozhodnutých. A tak najviac napovedia prieskumy o tom, ako si kto vedie v čiastkových štátoch, hlavne v tých, u ktorých zatiaľ nie je úplne jasno.
To je kompas, ktorý ukazuje pravdepodobný výsledok. Na grafoch jasne vedie Clintonová, ale pozor, do volieb ešte zostáva desať dní.