Jedna je skôr intelektuálneho zamerania, druhý viac biznismen. Už o pár dní sa rozhodne o tom, či Američanov oslovil viac republikán Donald Trump alebo kandidátka demokratov Hillary Clintonová. Napriek veľkým rozdielom majú jedno spoločné: obaja idú do volieb so žalobou na krku.
Hillary Clintonová
Absolventka práva na Yalovej univerzite sa s politikou stretla ešte počas vysokoškolských štúdií. V roku 1970 ju oslovili, aby spolupracovala na kampani kandidáta na senátora za štát Connecticut Josepha Duffeyho, čo Clintonová označila za prvý dotyk s politikou. Ako vyštudovaná právnička sa v tom čase profesionálne venovala najmä oblasti detských práv. V roku 1975 sa vydala za Billa Clintona, čo jej meno neskôr spojilo s vysokou politikou. O štyri roky neskôr sa Clinton stal prvýkrát guvernérom štátu Arkansas a Clintonová sa po jeho boku zhostila úlohy prvej dámy. Rok 1993 vyniesol Clintona až do úradu prezidenta, čo z Hillary urobilo prvú dámu Spojených štátov.
Clintonovské obdobie v Bielom dome poznačil škandál s Monikou Lewinskou. Na svetlo totiž vyšla aféra s vtedajším prezidentom. Clintonová to zo začiatku pripisovala snahám manželových oponentov očierniť ho. Neskôr však uznala omyl.
Doterajším vrcholom jej politickej kariéry bolo zasadnutie do kresla ministerky zahraničných vecí medzi rokmi 2009 až 2013. S obdobím vykonávania jej funkcie je spojené aj napadnutie amerického veľvyslanectva v líbyjskom Benghází v roku 2012. Počas útoku zahynuli štyria Američania. Príbuzní dvoch zo štyroch obetí podali na Clintonovú v auguste tohto roku žalobu. Okrem toho v súčasnosti čelí aj e-mailovej kauze. Na základe úniku správ z jej súkromného účtu sa ukázalo, že počas obdobia šéfovania diplomacii USA z neho zrejme posielala aj citlivé vládne materiály. E-maily by mal preveriť federálny vyšetrovací úrad FBI.
Podľa politológa Vladimíra Dančišina Clintonová nie je známa tým, že by prinášala vlastné riešenia a zároveň ju považuje viac za prívrženkyňu racionálneho prístupu než emócií. „Je perfekcionistka a z obavy, že urobí chybu, radšej odsúva rozhodnutia na neskôr, respektíve zvyčajne presadzuje umiernenú a kompromisnú politiku,“ dodáva Dančišin.
Donald Trump
Rodák z New Yorku sa v USA aj vo svete preslávil najmä ako biznismen a televízny producent. Po škole prebral vedenie v stavebnej firme svojho otca a premenoval ju na Trump Organization. Spoločnosť dnes zastrešuje Trumpove aktivity v oblasti realít a v ďalších odvetviach. Viacero budov nesie Trumpovo meno. Trumpovi ako podnikateľovi sa však nedarilo vždy. Počas kariéry sa jeho spoločnostiam v oblasti hazardu a hotelierstva podarilo zbankrotovať medzi rokmi 1991 a 2009 šesťkrát.
V roku 2003 produkoval Trump úspešnú reality šou The Apprentice (nováčik), kde skupina súťažiacich zápasila o post manažéra v jednej z Trumpových firiem. Relácia bola viackrát nominovaná na cenu Emmy, no napokon žiadnu nezískala.
Trump sa s ideou vstúpiť do politiky pohrával už viackrát. Prvýkrát uvažoval o tom, že by kandidoval na prezidenta USA už v roku 1988. Rovnakou myšlienkou sa zaoberal aj po roku 2000, no nikdy sa aktívnejšie nezapojil. Definitívne sa rozhodol vstúpiť do boja o kandidatúru až minulý rok, keď sa začal naplno uchádzať o post kandidáta republikánov, ktorým sa napokon aj stal.
Trumpova kampaň na prezidenta sa taktiež nevyhla kontroverzným momentom. Na viacerých miestach sa konali protesty proti jeho osobe. V poslednom čase sa dokonca začali objavovať obvinenia zo sexuálneho obťažovania, z ktorého ho obvinilo spolu zatiaľ dvanásť žien. Trumpov tím obvinenia odmieta a pripisuje ich pokusom štábu Hillary Clintonovej zdiskreditovať Trumpa.
Politológ Vladimír Dančišin považuje Trumpa za teatrálneho narcistického rebela s prehnaným sebavedomím. „Rád je stredobodom pozornosti, má pocit veľkoleposti. Je vnímaný ako neústupčivý, tvrdohlavý, ale hlavne nepredvídateľný,“ dodáva Dančišin.