Už roky ťažko skúšaný Irak zažíva ďalšiu krízu. Súčasné dianie ukazuje, že po porážke Islamského štátu (IS) bude v tejto krajine mier stále na vážkach. Premiér Hajdar Abádí totiž odkázal Turecku, že Irak je pripravení ísť s ním do vojny.
„Nechceme vojnu s Tureckom a nechceme ani konfrontáciu s Tureckom, ale ak ku konfrontácii príde, sme na ňu pripravení,“ vyhlásil Abádí na tlačovej konferencii 1. novembra.
„Ak Turecko zasiahne do súčasnej bitky (bitka o Mósul v držaní IS, pozn. red.) … budeme s ním zaobchádzať ako s nepriateľom,“ dodal Abádí.
Dôvodom pre tieto tvrdé slová bola koncentrácia tureckých tankov a delostrelectva blízko turecko-irackých hraníc, píše portál Radio Free Europe.
"Vykrikuj si z Iraku, čo chceš!"
Ankara sa už pred začatím ofenzívy na Mósul, najväčšie mesto Islamského štátu a druhé najväčšie mesto Iraku dožadovala účasti na tomto útoku označovanom za rozhodujúcu bitku proti IS v Iraku. „My im ďakujeme, ale Iračania to zvládnu sami," odkázal vtedy Abádí.
V deň začiatku tejto masívnej ofenzívy 17. októbra turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil: „Budeme v tejto operácii... Nie je možné, aby sme zostali mimo.“
Ešte skôr, 11. októbra Erdogan ostro zaútočil na Abádího. „Uráža ma. Nie ste na rovnakej úrovni ako ja! Nie si mi rovný! Vykrikuj si z Iraku, čo chceš! Nič to nezmení, urobíme to, čo budeme chcieť urobiť,“ vyhlásil turecký prezident.
Irak sa pritom len zviecha z ťažkých rán, ktoré mu IS uštedril a len boj proti tejto organizácii drží rôzne skupiny pokope. Sú vážne obavy o osud tejto krajiny po porážke radikálov. Príkladom sú Kurdi, u ktorých je predpoklad, že budú chcieť samostatnosť.
V kontexte s Tureckom je však azda ešte väčším problémom sektárske násilie, ktoré Irak zasiahlo viackrát aj v nedávnej minulosti.
Turci ako ochrancovia sunnitov
V krajine vládnu väčšinoví šiiti, ale oblasti na severe a špeciálne Mósul sú prevažne sunnitské. Rovnako ako Turecko. Aby sa predišlo sektárskemu násiliu v tomto meste, pristúpilo sa k tomu, že šiitske milície, ktoré bojujú po boku irackej armády proti IS, do Mósulu nevstúpia.
Ale v priebehu bitky sa rozhodlo, že šiitske milície obkľúčia Mósul zo západu. Cieľom je prerušiť radikálom zásobovacie trasy a obsadiť mesto Tall Afar.
Problémom je, že Turecko sa stavia do pozície ochrancu sunnitských Arabov v Mósule a postup šiitskych milícií podľa portálu Independent len zostruje konflikt s Irakom.
Dokladoval to aj samotný Erdogan. 23. októbra vyhlásil, že Mósul historicky patril k Turecku a preto by malo Turecko zohrávať úlohu pri určovaní jeho budúcnosti.
Historické nároky
V Turecku v súčasnosti rastú revizionistické nálady. Myšlienky, že Turecko má historický nárok na Mósul či sýrske Aleppo sú stále populárnejšie.
Napríklad vo vysielaní tureckej televízie ATV sa nedávno objavila mapa, ktorá spomínané mestá zobrazuje ako odvekú súčasť Turecka.
V očiach Erdogana nie je dôvod, prečo by sa Turecko nemalo - hoci bez pozvania - podieľať na utváraní novej rovnováhy v regióne, ktorého je samo súčasťou. A možno si pri tej príležitosti vziať späť kus územia, ktoré Turkom predtým patrilo.
"Povedal snáď Saddám pred štrnástimi rokmi Spojeným štátom, aby prišli do Iraku?" Pýtal sa nedávno Erdogan, bez toho aby čakal odpoveď.
Chúlostivá situácia pre Spojené štáty
Turecko už v Iraku má 700 vojakov. Iba 20 kilometrov na severovýchod od mesta majú Turci od vlaňajška stálu vojenskú základňu Bašika.
Gradujúca roztržka Iraku s Tureckom je veľmi chúlostivou najmä pre Spojené štáty. Tie jednak výdatne podporujú iracké sily v boji proti IS, na strane druhej sú viazané spojenectvom s Tureckom v NATO.
Radikáli z IS počas už dva a pol týždňa trvajúcej ofenzívy na Mósul čelia veľkej presile. Zdroje sa rôznia, ale v počte radikálov sa zhodujú v tom, že ich nie je viac ako 10-tisíc. Čo sa týka počtu útočiacich síl, číslo sa pohybuje okolo 80-tisíc.
V utorok 1. novembra sa Iračanom podarilo postúpiť na okraj Mósulu. Odhaduje sa však, že kým dôjde ofenzíva do víťazného konca, môžu ubehnúť mesiace.