StoryEditor

Čo má Putin v pláne, pýtajú sa všetci

15.10.2004, 00:00
Ruský veľvyslanec na Ukrajine a expremiér Viktor Černomyrdin raz poznamenal: "Nezáleží na tom, akú stranu začneme u nás budovať, vždy z nej nakoniec vznikne Komunistická strana Sovietskeho zväzu." Čoraz častejšie sa tento výrok teraz skloňuje pri súčasných reformách volebného systému.

Ruskí ministri už budú môcť zastávať vedúce posty v politických stranách. Štátna duma schválila v stredu novelu zákona o vláde, ktorá ruší doterajšie obmedzenia pre vysokých štátnych predstaviteľov. Po tom, ako úpravy schváli horná komora parlamentu - Rada federácie a podpíše prezident Vladimir Putin, zruší sa úzus, ktorý platí od rozpadu Sovietskeho zväzu. Dôvodom na jeho zavedenie bol aj fakt, že počas sovietskej éry bolo členstvo v KSSS podmienkou na politickú (a aj akúkoľvek inú) kariéru.
Prvý hovoril o "straníckej" vláde prezident Vladimir Putin. V tradičnom prejave o stave krajiny minulý rok vyhlásil, že "považuje za možné sformovať profesionálnu a efektívnu vládu, ktorá sa bude opierať o parlamentnú väčšinu". Členmi politickej strany sú momentálne len traja ministri: vicepremiér Alexandr Žukov (Jednotné Rusko), minister pre výnimočné situácie Sergej Šojgu (Jednotné Rusko) a minister poľnohospodárstva Alexej Gordejev (Agrárna strana).
Predkladatelia novely tvrdia, že znamená prechod k parlamentnej republike a posilnenie vplyvu politických strán. Nie je však tajomstvom, že reč je momentálne len o prokremeľskom Jednotnom Rusku, ktoré v minuloročných parlamentných voľbách ovládlo Štátnu dumu. A odtiaľ je to len krôčik k dohadom o "vedúcej úlohe" jednej strany. Domáci pozorovatelia aj preto reformy politického systému, ktoré po beslanskej tragédii odštartoval Kremeľ, kritizujú. Len disciplína členov Jednotného Ruska sa nedá porovnávať s tou komunistickou. Mnohí z nich sú totiž známi fluktuanti, ktorí vystriedali takmer všetky politické kluby. "Neostal ani kúsok voľného miesta na ďalšiu pečať," komentoval ich prelietavosť pre médiá jeden z poslancov.
Najväčší konšpirační teoretici však tvrdia: po reforme volebného systému republika zmizne, počet regiónov bude o dve tretiny menší a Dumu rozpustia. A to nie je všetko. "Celé je to súčasť jednej veľkej stratégie o vytvorení unitárneho štátu s neohrozeným lídrom, ktorého nebudú voliť občania, ale parlamentná väčšina," tvrdí denník Nezavisimaja gazeta. Táto hypotéza napokon nie je nová. Už dlhší čas sa objavujú v médiách špekulácie, že Kremeľ si vyberie buď bieloruský scenár predĺženia prezidentských právomocí alebo ukrajinský model, ktorý sa nepodarilo Leonidovi Kučmovi uskutočniť. Ten je vraj pravdepodobnejší a Rusko by sa tak v roku 2008 malo stať parlamentnou republikou na čele s premiérom Putinom. Známa otázka, ktorú si ešte nedávno kládli svetové médiá: Who is Mr. Putin? tak stále ostáva visieť vo vzduchu. Teraz sa však mierne modifikovala a všetci sa snažia uhádnuť, čo sa stane po ukončení jeho druhého volebného obdobia a či, a ako, sa uskutoční jeho odchod zo scény.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
18. apríl 2024 12:33