StoryEditor

V EÚ začala platiť Zmluva z Nice

03.02.2003, 23:00

Zmluva z Nice, ktorá vydláždila cestu rozšíreniu Európskej únie, vstúpila v sobotu do platnosti. Teda po dvoch rokoch odvtedy, čo sa na nej európski lídri dohodli na summite vo francúzskom Nice. Problémy totiž spôsobila jej ratifikácia v Írsku. Zmluva z Nice je dlhá, komplexná a podľa niektorých aj kontroverzná. V každom prípade však stanovuje pravidlá pre úniu rozšírenú o desať nových krajín.
Zakotvuje väčší počet komisárov (25 namiesto súčasných 20) v Európskej komisii, počet poslancov v Európskom parlamente (zo 626 na 732) a posilňujú sa niektoré právomoci oboch inštitúcií. Zmluva zavádza nový systém hlasovania v Rade ministrov. Zvýši sa počet oblastí, o ktorých sa bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Inými slovami, zmluva by mala ušetriť Brusel od prílišnej byrokracie po vstupe nových krajín. Zmluva z Nice tiež zavádza novú procedúru na sankcionovanie potenciálneho porušenia základných práv zo strany členských krajín. Mnohé z ustanovení však budú platiť až po 1. máji 2004 -- keď je naplánovaný vstup nových členov, vrátane Slovenska.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi povedal, že Nice umožní efektívnejšie fungovanie EÚ. Napriek tomu tvrdí, že stav, ktorý zmluva zakotvuje, má ešte ďaleko k tomu, aby bol považovaný za ideálny. Zmluvu však označil Prodi za krok smerom k historickej zmene. Komisár Michel Barnier, ktorý bol vyjednávačom komisie pri rokovaniach o Zmluve z Nice, povedal: "Naša okamžitá výzva je zmanažovať prvú etapu rozširovania, pre ktorú je Zmluva z Nice nevyhnutá. Avšak zmluva nedáva úplne adekvátne riešenie. Konvent o budúcnosti Európy by mal pomôcť na medzivládnej konferencii nájsť politickú vôľu, ktorej nebolo dostatok počas rokovaniach na summite v Nice."
Na novej ústavnej zmluve pritom už rok pracuje Konvent o budúcnosti Európy vedený bývalým francúzskym prezidentom Valérym Giscardom d ´Estaingom. Diskusia v konvente je búrlivá a aj počas nej prebiehajú boje o získanie väčšieho vplyvu a moci na chod Európskej únie. Posledným príkladom je deväť článkov budúcej ústavnej zmluvy, o ktorých sa diskusia odložila z toho piatka na ďalšie zasadanie konventu. Dôvodom je údajne ich citlivý obsah -- definícia kompetencií únie a oblastí, ktoré spadajú do právomoci členských krajín. Európska komisia totiž oponuje návrhu, aby boli jednotlivé kompetencie vymenované, čo si želá Giscard d´Estaing.
Keby boli kompetencie celkom definované, tvrdí komisia, bolo by potrebné kvôli každej modifikácii politík znovu rokovať o ústavnej zmluve.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
29. november 2022 19:33