Mekka technologického priemyslu Silicon Valley, hojne kritizovaná víťazom amerických prezidentských volieb Donaldom Trumpom, chce nezávislosť na Spojených štátoch. Calexit, ako sa odtrhnutie Kalifornie prezýva, je pripravená finančne aj inak podporovať mnoho významných osobností tunajšieho biznisu.
Myšlienka to nie je úplne nová. Už v roku 2015 sa v najľudnatejšom štáte USA objavilo hnutie Yes California, ktoré sa inšpirovalo v Katalánsku a chce v roku 2019 referendum.
Teraz dostalo mocnú podporu zo slávneho predmestia San Franciska. Už pred voľbami sa nechal spoluzakladateľ spoločnosti Hyperloop, testujúcej teórie slávneho Elona Muska, a investor Ubertu Shervin Pishevar v sérii tweetov počuť, že ak Trump vyhrá voľby, zafinancuje seriózne kampaň za nezávislosť Kalifornie.
Šiesta najväčšia ekonomika
"Môžeme sa do Únie vrátiť potom, čo sa Kalifornia stane národom. Ako šiesta najväčšia ekonomika sveta a pôvodca veľkého podielu federálneho rozpočtu nesie Kalifornie veľké bremeno," uviedol po voľbách Pishevar k plánom na vytvorenie Novej Kalifornia v rozhovore pre televíziu CNBC.
Podporu mu okamžite vyjadrili ďalší zástupcovia hi-tech sektora aj niektorí kalifornskí politici. Podľa investora Jasona Calacanisa je osamostatnenie a úspech Kalifornie vo svetle brexitu a prezidentských volieb jasnou záležitosťou.
Štát na západnom pobreží severoamerického kontinentu, kde 61,5 percenta voličov podporilo Hillary Clintonovú, je zodpovedný za 14 percent celkového HDP Spojených štátov. S hrubým štátnym produktom takmer 2,5 bilióna dolárov by sa podľa štatistík Medzinárodného menového fondu stal šiestou najväčšou ekonomikou sveta. Hlavný podiel na tom majú práve technologické firmy.
Trumpovo ohováranie
Zoznam toho, čo má "Kremíkové údolie" proti Trumpovi, by bol naozaj dlhý. Republikánsky kandidát totiž na tunajších ľuďoch vo svojej predvolebnej kampani nenechal nitku suchú. Napríklad požaduje od Applu, aby výrobu svojich iPhonov premiestnil do USA.
Šéfa Amazonu Jeffa Bezosa obvinil zo zneužívania politickej moci, krátenia daní a pohrozil mu protimonopolným vyšetrovaním. Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg zase vraj berie príležitosti americkým ženám a minoritám, pretože sťahuje špecialistov z celého sveta.
Dokonca aj apolitický a maximálne korektný Zuckerberg sa tak na aprílovej vývojárskej konferencii Facebooku nechal vyprovokovať k reakcii. Cez leto potom stovka technologických lídrov podpísala otvorený list, v ktorom Trumpa označili za "pohromu pre inovácie".
Jedna z najväčších obáv Silicon Valley sa týka narušenia súkromia užívateľov, na ktorého ochrane IT firmy zakladajú svoju reputáciu. Trump bol pritom jedným z najhlasnejších kritikov Applu v nedávnom spore s FBI, kedy firma odmietala vyšetrovateľom poskytnúť kľúč k prelomeniu ochrany iPhonu jedného z páchateľov streľby v San Bernardine, ktorý by sa dal zneužiť k nabúraniu sa do všetkých iPhonov na svete.
Dáta sú v bezpečí
"Viem si predstaviť, že Trump bude presadzovať zadné vrátka do systémov. Obávam sa, že bude chcieť do vynucovania práva viac zapojiť tajné služby," cituje agentúra Reuters Hanka Thomasa, prevádzkového riaditeľa Strategic Cyber Ventures a bývalého zamestnanca Národnej bezpečnostnej agentúry.
Objavili sa preto obavy, aby Trumpov radikálny prístup k bezpečnosti neohrozil napríklad euro-americkú dohodu Privacy Shield o medzikontinentálnych prenosoch dát. Dodržiavanie pravidiel znemožňujúcich americkým tajným službám špehovať užívateľov je kľúčové pre funkčnosť služieb, a teda aj podnikanie firiem ako Google, Facebook a ďalších.
Podľa českej eurokomisárky Věry Jourovej by to nemalo mať zásadný vplyv. "Dojednanie a legislatíva platí, záujem zo strany biznisu na americkej strane je veľmi silný, čo sa administratíva prezidenta Trumpa určite skôr či neskôr dozvie. V decembri vo Washingtone osobne zistím stav vecí," povedala pre Lidové noviny Jourová, ktorá bola súčasťou rokovaní o Privacy Shield.