Po nedeľňajších rakúskych parlamentných voľbách majú aj ľudovci (ÖVP) svojho Bruna Kreiskeho. Spolkový kancelár Wolfgang Schüssel doviedol svoju stranu nielen k víťazstvu, ale aj k triumfu, ktorý nemá obdobu v povojnových dejinách alpskej krajiny. So 42,3 percenta zaznamenala ÖVP rekordný, takmer 16-percentný nárast oproti minulým voľbám. Prieskumy verejnej mienky zlyhali. V predvečer volieb predpovedali tesný súboj sociálnych demokratov (SPÖ) a ľudovcov, už prvé odhady však nenechali nikoho na pochybách. V Rakúsku bude naďalej stáť na čele vlády Schüssel -- muž, vďaka ktorému si konzervatívci po 36 rokoch môžu povedať: Boli sme prví.
Možné je všetko
ÖVP sa ocitla v ideálnej pozícii. Môže vytvoriť koalíciu s ktoroukoľvek z troch strán rakúskeho politického spektra -- so sociálnymi demokratmi, Slobodnými či Zelenými. Kombinácia ľudovcov a Zelených by pritom znamenala vcelku zaujímavú európsku prvotinu, je však najmenej pravdepodobná. Hovorca strany Alexander Van der Bellen voľby komentoval slovami: "Posilnili sme svoje pozície ako opozičná strana." Napriek tomu, že Schüssel tvrdí, že chce rokovať so všetkými, nevie si Van der Bellen túto možnosť predstaviť. Agresívna kampaň patrične otrávila vzájomné vzťahy oboch strán. Napriek tomu sa Zeleným s deviatimi percentami podaril historicky najväčší volebný úspech.
Zostávajú teda už len dve možnosti -- tradičná veľká koalícia ľudovcov a sociálnych demokratov alebo pokračovanie spolupráce s pravicovými populistami zo strany Slobodných (FPÖ).
Realita povolebných rokovaní
Ak by sa však SPÖ a FPÖ mali pridržiavať svojich predvolebných vyhlásení, ani jedna z nich by do vlády s ÖVP nemohla ísť. Líder sociálnych demokratov Alfred Gusenbauer totiž avizoval, že ak skončia ako druhí, čo sa stalo, pôjdu do opozície. Predseda FPÖ Herbert Haupt si zase postavil latku príliš vysoko, pred 24. novembrom bol ochotný odísť do opozície v prípade, že jeho strana získa menej ako 15 percent. Podporilo ju však len 10,2 percenta voličov. Hauptove želanie je zrejmé, už krátko po zverejnení prvých odhadov bolo preňho jasné, že "Rakúšania chcú naďalej čierno-modrú vládu". Šéf parlamentnej frakcie Karl Schweitzer by sa očividne tiež rád nechal presvedčiť. Otázne je však to, čo na pohrávanie sa s myšlienkou znovuoživenia čierno-modrého projektu povedia pučisti z Knittelfeldu. Bývalý šéf FPÖ Jörg Haider, ktorý sa pred voľbami chystal na obrodu demoralizovanej strany, spoluprácu so Schüsselom viackrát odmietol a obvinil ho, že môže za pád Slobodných. Za tú si však môže Haider sám. "Vybudovať stranu trvalo 13 rokov, všetko zničiť len 13 týždňov," citoval bývalú šéfku FPÖ Susanne Riessovú-Passerovú denník Die Presse. Aj Slobodní boli v týchto voľbách nositelia rekordu, smutného rekordu. Oproti roku 1999 stratili dve tretiny voličov, väčšinu z nich na ľudovcov.
Pre obidve strany platí, že na predvolebné vyhlásenia možno zabudnúť, je tu predsa ešte politická zodpovednosť...
Obchodný svet za veľkú koalíciu
Verdikt obchodného sveta bol jasný ešte pre voľbami. Väčšina z nich uprednostňuje veľkú koalíciu. "Je to najstabilnejšia a najschopnejšia konštelácia, ktorá by dokázala presadiť reformy," reagoval generálny riaditeľ banky Raiffeisen Landesbank Klaus Pekarek. Šéf Združenia priemyselníkov Peter Mitterbauer označil volanie mnohých hospodárskych predstaviteľov po veľkej koalícii za "logické a racionálne", otázka však znie, "aké krídlo v SPÖ zvíťazí" a "čo sa v nasledujúcich dňoch stane s FPÖ", citoval ho denník Standard.
Na mnohé otázky majú dve najväčšie rakúske strany rozdielne názory. Odstránenie poplatkov za zdravotnícke služby a vysokoškolské štúdium, ktoré sľubovala SPÖ pred voľbami, by sa sociálnym demokratom zrejme len ťažko podarilo presadiť. V zásade však všetky strany chcú to isté -- vyrovnaný štátny rozpočet, daňovú reformu a vytvorenie nových pracovných miest.
Reakcie zo zahraničia
Najpromptnejšia zahraničná reakcia na výsledky rakúskych parlamentných volieb prišla podľa očakávania z Nemecka. Opakovanie nemeckého scenára sa nekonalo. Dôvodom úspechu bol aj "červeno-zelený chaos v Berlíne," nechal sa počuť popredný predstaviteľ pravičiarov Alois Glück. Rakúšania si podľa neho chcú ušetriť rovnaký osud ako Nemecko.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi osobne kancelárovi Schüsselovi zablahoželal k "veľkému úspechu". Teší sa na "úzku spoluprácu s budúcou rakúskou vládou vo všetkých európskych záležitostiach," zdôraznil. Po chaose rokov 1999 a 2000 ani stopy.