"Žena sa zamyká a nevychádza z domu. Všetci sa tu boja. Smrti, popravy, bitia pre výstrahu, krutosti," hovorí Khaled, Afganec, ktorý ako jeden z mnohých v minulosti pracoval pre aliančné vojská.

Chcel utiecť z krajiny, ale po zemi sa mu to nepodarilo a do evakuačných letov európskych štátov, Ameriky či Británie sa nedostal.

​V dvadsaťročnej vojne o Afganistan pracoval pre spojencov príliš dávno, než aby ho s rodinou niekto zo zeme odviezol a zachránil pred Talibanom.

Rovnako ako ďalší štyria Afganci, ktorí v Afganistane slúžili, sa modlí, aby prežil.

Raz ujde. Jeho príbeh je však už teraz možnosťou zrekonštruovať, čo sa v Afganistane ovládanom hnutím Taliban momentálne deje, v akom strachu tam ľudia žijú.

"Dôležité je prežiť. Ženy, ktoré chodili liberálne oblečené, skupujú burky. Boja sa, zahaľujú sa ako v deväťdesiatych rokoch. Na uliciach je ich minimum. Neveria, že sa Taliban zmenil, že zmenil pohľad na ženy," opisuje všadeprítomný strach Khaled.

Aj Khaled zmenil obliekanie. Namiesto tričiek, mikín a džínsov nosí široké nohavice a tričká s dlhými rukávmi. Samozrejme si neholí fúzy. "Čo bude, neviem ..." Opisuje, ako sa Taliban zmocnil tankov, vrtuľník...