Dohoda Ruska, Turecka a Iránu o prímerí v Sýrii počíta s rozdelením vojnou zmietanej krajiny na neformálne zóny vplyvu, píše s odvolaním sa na svoje zdroje agentúra Reuters.
Podľa pripravovanej dohody by mala byť Sýria federalizovaná a Asad by si na nejakú dobu podržal svoj úrad. Zmenu by mali priniesť až voľby, v ktorých by odovzdal moc prijateľnejšiemu kandidátovi z radov šiitskej náboženskej skupiny alávitov, z ktorej pochádza aj rodina Asadovcov.
Veľká výhra pre Rusko
"Určité mená možných nástupcov už padli," hovorí Andrej Kortunov, riaditeľ ruského think-tanku Russian International Affairs Council, ktorý má blízko k ruskému ministerstvu zahraničia. O takomto postupe však musí byť presvedčený aj Irán, ktorý Asada vojensky podporuje. Dohoda počíta s tým, že Asad dostane príležitosť odísť so cťou a jeho rodina dostane bezpečnostné záruky.
Mierová dohoda je stále ešte v plienkach, jej obrysy sa rysujú už teraz. "Je tu pohyb smerom ku kompromisu," hovorí Kortunov a dodáva: "Finálna dohoda bude ťažká, ale postoje sa zmenili." Hlavným protagonistom je Rusko, ktoré sa o dohodu snaží v spolupráci s Iránom a Tureckom.
"Bola by to naozaj veľká výhra pre Rusko, ak sa ukáže, že dokáže meniť svet. Zvykli sme si na to, že toto robia Spojené štáty a zabudli, že Rusi hrávali rovnako vysoko," dodáva bývalý britský ambasádor v Moskve Sir Tony Brenton.
Ak sa Rusku podarí presadiť svoje, začnú nové rozhovory o mierovej dohode medzi sýrskym režimom a opozíciou v polovici januára v Astane, hlavnom meste Kazachstanu.
Američanom napriek
Rozhovory by sa spočiatku mali zaobísť bez účasti Američanov aj štátov Perzského zálivu, ktoré podporujú sunnitskú opozíciu. Moskva by ich prizvala len po podpise dohody o prímerí. V poslednej fáze by do hry vstúpila aj Európska únia, ktorá by bola pravdepodobne spoločne so štátmi Perzského zálivu požiadaná zaplatiť obnovu vojnou zničenej krajiny. K takémuto záveru dospeli ministri zahraničia a obrany Ruska, Turecka a Iránu 20. decembra na rokovaní v Moskve.
Washingtonu sa takýto plán pochopiteľne príliš nepozdáva. "Takže štát s ekonomikou Španielska, teda Rusko, si myslí, že sa môže naparovať a správať sa, akože vie, čo robí," povedal Reuters pod prísľubom anonymity americký činiteľ. "Nedomnievam sa, že Rusi a Turci sú rokovaní bez nás schopní," dodal.
podivná trojica
Kým Irán je skalným priaznivcom prezidenta Asada a Rusko mu pomáha vzdušnými údermi, Turecko podporuje povstalcov. Ruský prezident Vladimir Putin však dokázal pomocou zákulisných vyjednávaní s tureckým prezidentom Recep Tayyipom Erdoganom získať od Ankary prísľub, že nebude požadovať okamžitý odchod Asada. Vďaka tomu pristúpil na rokovania aj Irán.
Turecko ustupuje
"Našou prioritou nie je odchod Asada, ale porážka teroristov," povedal Reuters anonymne turecký štátny príslušník. "Neznamená to, že podporujeme Asada. Ale dospeli sme k záveru, že ak odstránime Islamský štát, Rusko môže podporovať Turecko vo finálnom boji proti Strane kurdských pracujúcich (PKK)," dodal. Turecko totiž vníma kurdské jednotky v Sýrii ako predĺženú ruku PKK, ktorá vedie odboj na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka.
Je to napriek tomu dostatočne silný dôvod na spoluprácu s tak odlišným štátom, ako je Irán? "Samozrejme máme nezhody s Iránom. Vnímame niektoré problémy rozdielne, ale snažíme sa dohodnúť ukončenie vzájomných problémov," dovysvetľuje vyššie spomínaný turecký štátny príslušník.
Turecký analytik Aydin Sezer k tomu dodáva: "Turecko sa teraz kompletne vzdalo myšlienky zmeny režimu v Sýrii." Napriek tomu je turecká pozícia silne proti Asadovi. Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu tento postoj potvrdil v stredu, keď povedal, že politicky je prechod v Sýrii s Asadom pri moci nemožný.
Hlavný dôvod pre spoluprácu Turecka s Ruskom je podľa už spomínaného bývalého ambasádora Brentona nutné hľadať v strachu Turecka z Kurdov: "Hlavnou obavou Turecka je vytvorenie autonómneho Kurdistanu v Sýrii, čo by pre nich malo priame dôsledky." Rusko navyše Turecko potrebovalo kvôli pomoci s Aleppom , kde Ankara presvedčila povstalcov k odchodu z mesta.
Realpolitika 2.0?
Záujmy všetkých troch štátov sa, zdá sa, riadi realpolitikou. Rozdelenie Sýrie na zóny vplyvu a zároveň zachovanie jej hraníc na mape sveta je dôležité ako pre Moskvu, tak pre Ankaru aj Teherán.
Rusi chcú zachovanie Asadovho režimu ako dôležitého spojenca na Blízkom východe a nemajú záujem nechať sa vtiahnuť do ďalšieho Afganistanu. Turci by zasa radi kontrolovali územie na severe Sýrie, ktoré by poskytlo bezpečnú zónu pre sýrskych utečencov, opozičné sily aj nárazníkovú zónu proti Kurdom v Sýrii.
Záujmy Iránu sú zložitejšie rozpoznateľné. Teherán sa bude zrejme usilovať o udržanie pozemného koridoru, ktorým môže zasielať zbrane šiitskej militantnej organizácii Hizballáh v Libanone. Ajatolláhovia zároveň trvajú na tom, aby sa rokovania nezúčastnila Saudská Arábia, jeho najväčší regionálny rival. Postoje Iráncov tak môžu byť najväčšou prekážkou dohody pripravovanej v Moskve.
Dennis Ross z washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku v ukončenie vojny v Sýrii neverí: "Pochybujem, že to ukončí vojnu v Sýrii, a to dokonca aj po páde Aleppa. Asadova prítomnosť zostane naďalej zdrojom konfliktu s opozíciou."