Po počiatočnom ošiali, ktorý sprevádzal pád Bagdadu, začínajú rásť medzi Iračanmi antipatie voči Američanom. Hlavným dôvodom sú zbrane. Veľká časť Iračanov nedokáže pochopiť, prečo americká armáda nezaistila zbrojné sklady Husajnových jednotiek. Vyrabovali ich zlodeji, ktorí získané zbrane predávajú na okolitých trhoviskách. "Kolóny Američanov prechádzajú po diaľnici len pár stovák metrov odtiaľto. Napriek tomu sem žiadny z ich vojakov neprišiel a zbrane nezabavil. Ako keby si vôbec neuvedomovali, že mnoho ľudí si ich zaobstaráva práve proti nim," hovorí Iračan Suhaj, keď prechádza trhoviskom zbraní v Abú Ghrebú, približne päťdesiat kilometrov južne od Bagdadu. "Vôbec nechápem Američanov. Vari sa takto dá žiť? Vojna sa skončila, ale obetí neubúda," smutne hovorí lekár Amdžad Habíb z najväčšej bagdadskej nemocnice Saddam Medical Center. Každú chvíľu sem privezú niekoho postreleného či zraneného výbušninou. Zranení sú väčšinou obeťami prestrelky medzi rabujúcimi zlodejmi a domobranou, ktorú tvoria susedia, chrániaci spoločne svoj majetok.
Rabovanie je ďalším problém, z ktorého Iračania vinia zväčša Spojené štáty.
"Američania dobyli vládne budovy, vylomili bránu a potom iba spokojne sledovali, ako odtiaľ Alibabovia odnášajú všetko zariadenie," hnevá sa mladý predavač Hajdar. Dlhý čas totiž Američania rabovanie naozaj len pobavene sledovali.
Americké velenie si vážnosť situácie minulý týždeň uvedomilo. V bagdadských uliciach sa začalo viac hliadkovať. Niektoré hliadky sú spoločné s irackými vojakmi a policajtmi.
Američania sa v posledných dňoch snažili vyvrátiť námietky Iračanov, že nezaistili prevádzku dôležitých služieb. Pred komplexom Saddámových palácov v Bagdade zriadili minulý týždeň náborové stredisko, do ktorého chodili Iračania so žiadosťou o prácu. "Najväčší záujem máme o zdravotnícky personál -- lekárov a sestry -- a technikov, ktorí by nám pomohli obnoviť dodávku elektrickej energie a vody," hovorí jeden z náborových pracovníkov, vojak s menovkou Simms.
V tomto smere boli Američania úspešní a na väčšine územia v Bagdade sa im podarilo obnoviť rozvod elektriny i vody. Teraz sa americké jednotky snažia zaistiť fungovanie ďalších služieb, predovšetkým hromadnej dopravy.
Občas dochádza k vzájomnému nepochopeniu, ktoré vyplýva z kultúrnych rozdielov. "Ten Američan mi siahal na manželku. Keby to urobil Iračan, tak ho zabijem," povedal asi tridsaťročný Amir, úplne vykoľajený z osobnej prehliadky na jednom z kontrolných stanovísk. Citlivou témou pre Iračanov je i vyvesovanie amerických zástav na obsadenom území. "Je to moja krajina. Keď nad ňou veje americká zástava, znamená to jediné -- že sme okupovaní a oni sú okupanti," opisuje svoje pocity asi štyridsaťročný Raid.