Poradca prezidenta Martin Nejedlý s Milošom Zemanom.Mafra/Dalibor Glück
StoryEditor

Platí Zemana Rusko? Väzby jeho poradcu na Moskvu rozoberá New York Times

03.01.2017, 23:00
Americký denník si všíma väzby prezidentovho poradcu na Rusko, hovorca Hradu to označil za rozprávkovú fabuláciu.

Je prezident Miloš Zeman platenou bábkou Kremľa? Americký denník New York Times v rozsiahlom článku rozobral, či má ruský prezident Putin so Zemanovými sympatiami iba šťastie, alebo ho podporuje finančne. Proruské postoje českej hlavy štátu označil za príklad úspešného uplatňovania ruského vplyvu. Prostredníkom Rusov na Hrade je podľa denníka prezidentov ekonomický poradca Martin Nejedlý.

Rusko v snahe ovplyvňovať dianie v cudzích krajinách nevyužíva iba hackerské útoky, na ktoré reagoval americký prezident Barack Obama vypovedaním 35 ruských diplomatov. Moskovský reportér newyorského denníka Neil MacFarquhar napísal, že taktiky sú rôzne. Za jednu z najstarších a najúspešnejších taktík však označil „kupovanie“ ľudí v hlavnom politickom prúde cieľových krajín.

„Niektorí prezidentovi či premiérovi poradcovia sú, bohužiaľ, ochotní spolupracovať s Rusmi,“ citoval New York Times bývalého šéfa civilnej rozviedky Karla Randáka. Dodal, že to z nich nerobí automaticky ruských agentov, ale peniaze sú pre nich väčšou motiváciou než bezpečnosť Česka.

O využívaní slabosti niektorých dôležitých ľudí ako o kremeľskej špecialite hovoril pre americký denník aj minister obrany Martin Stropnický. „Rusi systematicky vypĺňajú prázdne priestory a snažia sa ich rozširovať. Majú v tom roky praxe a nikam sa neponáhľajú,“ povedal.

Ovčáček: rozprávková fabulácia

Ako príklad muža napojeného na Rusko si MacFarquhar vybral Martina Nejedlého, jedného z najvplyvnejších mužov na Hrade, ktorého kancelária susedí s prezidentovou. Nejedlý je podľa neho nečitateľnou postavou. Spolupracoval s Miroslavom Šloufom, Zemanovou predchádzajúcou pravou rukou, a založil aj Stranu práv občanov. Zemana pomohol doviesť tiež k víťazstvu v prezidentských voľbách.

Náklonnosť k Rusku Nejedlý nikdy neskrýval. Svedčí o tom i to, že má na svojom telefóne fotku Vladimira Putina, všimol si to napríklad americký denník. Cez neho by preto údajne mohli Rusi ovplyvňovať aj českého prezidenta.

V deväťdesiatych rokoch pracoval v Rusku a v roku 2007 založil energetickú spoločnosť Lukoil Aviation Czech, v ktorej 60 percent vlastnil ruský ropný gigant Lukoil. Omnoho viac sa však nevie. Kontroverzný podnikateľ svoj životopis nikdy neposkytol, ani po opakovaných otázkach portálu Lidovky.cz. O životopis žiadali aj priamo na Hrade, ale nedočkali sa ho. Prezidentská kancelária argumentuje tým, že Nejedlý nie je jej zamestnancom. To, že nie je platený štátom, za podozrivé považuje aj americký denník.

„Ide o rozprávkovú fabuláciu bez reálneho základu,“ reagoval pre Lidovky.cz na tvrdenie New York Times Zemanov hovorca Jiří Ovčáček. Americký denník označil za protitrumpovský a povedal, že preň odmietol vec komentovať, pretože sa ho identicky pýta i think tank Európske hodnoty. Sám Zeman v minulosti niekoľkokrát odmietol, že by Lukoil patril medzi jeho sponzorov.

Dlhy zalátal Lukoil

Dobré väzby na Rusko však prezident neskrýva. Svedčí o tom napríklad každoročná účasť na konferencii podnikateľov a bývalého agenta KGB Vladimira Jakunina na Rodose. Alebo to, že bol jedným z troch európskych lídrov, ktorí sa zúčastnili na ruských oslavách konca druhej svetovej vojny v máji 2015.

New York Times má pre jeho účasť iné vysvetlenie. „Posilňovanie väzieb na energetických priekupníkov, ktorí vďačia za svoj majetok Rusku a majú významný politický vplyv, je klasickou ruskou metódou. Rusi ju uplatnili v Nemecku, na Ukrajine, ale aj inde,“ opísal, ako fungujú podobní poradcovia. Pripomenul však, že Rusi nemusia taktiku iniciovať, stačí im využiť sympatie jednotlivcov či spoločností, v prípade Nejedlého jeho náklonnosť a záväzky.

Ako dôkaz MacFarquhar ponúkol ruskú pomoc pri splácaní dlhov Lukoil Aviation Czech. Správa o likvidácii uvádza, že ruský Lukoil poslal firme s českým spoluvlastníkom v troch splátkach okolo 180 miliónov korún (6,7 milióna eur). New York Times v odkaze na české zdroje uviedol, že peniaze mohli byť použité práve na splatenie dlhov, ktoré sa vyšplhali celkovo do výšky presahujúcej 100 miliónov korún.

To potvrdzuje aj to, že vlani v októbri bol Nejedlý nútený zaplatiť 32,6 milióna korún pokuty po tom, čo ako konateľ spoločnosti prehral spor ohľadne predaja leteckého oleja zo strategických zásob. Zo správy o likvidácii firmy dostupnej v obchodnom registri vyplýva to, že Nejedlý, ktorého podiel v spoločnosti je štyridsať percent, nezaplatil z pokuty nič.

01 - Modified: 2024-04-26 15:12:01 - Feat.: - Title: Dostával som balíčky, nie peniaze, povedal nemecký poslanec Bystroň ku kauze úplatkov od Rusov 02 - Modified: 2024-04-26 13:33:30 - Feat.: - Title: Zasiahli sme na východe Ukrajiny vlak, hlásia Rusi. Mal byť naložený zbraňami zo Západu 03 - Modified: 2024-04-26 12:26:34 - Feat.: - Title: Ruská centrálna banka úrokové sadzby nemenila, zhoršila však inflačné vyhliadky 04 - Modified: 2024-04-26 11:56:57 - Feat.: - Title: V Rusku zadržali redaktora Forbesu. Písal o ukrajinskej Buči 05 - Modified: 2024-04-26 11:27:02 - Feat.: - Title: Krabí kráľ odsúdený. Ruský podnikateľ dostal 17 rokov za nájomnú vraždu
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
26. apríl 2024 18:04