Počas vojny palestínskeho Hamasu s Izraelom bolo v pásme Gazy poničených 17 000 domov a približne 100 000 ľudí sa muselo premiestniť do provizória. Mnohí v ňom sú doteraz. Záujem o stavebný materiál v Gaze je obrovský, vplyvom izraelskej blokády ale neuspokojiteľný. Blokáda sa týka celkového materiálu zneužiteľného k protiizraelským aktivitám, teda aj betónu, ktorý Hamas používa na budovanie tunelov.
O alternatívu klasického betónu sa dvadsaťdvaročná Mašhrávíová zaujímala už počas štúdií. Vlani spolu so svojím partnerom v podnikaní Ravánom Abdallatífom vyrobila ľahčené tvárnice, ktoré dostali meno "zelený koláč". Pri výrobe sa používa popol zo spáleného uhlia, tehly sú pritom o štvrtinu lacnejšie ako klasické betónové. Výrobok zatiaľ nespĺňa stopercentne technické parametre a nevie sa, akú bude mať životnosť, ale Mašhrávíová už má zákazníkov.
Využijú tony popola
Na to, aby Palestínčania v Gaze získali povolenie na dovoz cementu a ďalších zložiek betónu, potrebujú množstvo povolení. Tým sa ale spomaľuje rekonštrukcia poškodených stavieb. Šesťdesiatročná Fádja Nadždžáhová bývala v poschodovom dome, ktorý bol počas bojov zasiahnutý. Po dvoch rokoch býva šesťčlenná rodina v plechovom domčeku na okraji Gazy. Prístrešky poskytli Katar a Spojené arabské emiráty.
"Po vojne som bola rada, že mám kam ísť. Ale myslela som si, že to bude na pár mesiacov. Vždy, keď idem na ministerstvo výstavby, povedia mi, že oprava je oneskorená," cituje ženu server Middle East Eye.
Nápad nahradiť klasické stavebniny niečím miestnym malo veľa ľudí, ale na rozdiel od Mašhrávíovej nevytrvali. "Zistili sme, že cement nemôžeme úplne vynechať, ale môžeme jeho množstvo znížiť," povedala. Pri výrobe betónu sa používajú prísady a piesok, čo sú ďalšie dve zložky dovážané z Izraela. Mašhrávíová zistila, že továrne na asfalt pri spaľovaní uhlia a dreva produkujú tony popola. Napadlo ju, že by tieto dve nevyhnutné dovážané položky mohla nahradiť práve týmto miestnym zdrojom.
Jej tvárnice museli prejsť testami nosnosti a odolnosti proti vode a ohňu. Tie prvé odolali tlaku iba 0,2 megapascalu (MPa), zatiaľ čo požadovaná odolnosť sú tri MPa. Tie najnovšie už odolali tlaku 2,7 MPa a ich vlastnosti sa vyrovnávajú bežnému betónu. Výsledný produkt sa volá zelený, pretože je šetrný k životnému prostrediu, a koláč, pretože je ľahký, povedala mladá žena.
Musí to stačiť
Tvárnice začala vyrábať vo veľkom a vlani v auguste sa našiel prvý zákazník. Na výstavbu múru si objednal 1000 tvárnic. "Spočiatku váhal, ale keď bola stavba dokončená, povedal, že nečakal, že budú tie bloky tak dobré a pekné. Pre mňa to bol splnený sen," povedala Mašhrávíová. "Akú to má životnosť, bude možné povedať za desať rokov," priznáva.
Ásim Nabíh z mestského úradu prácu Mašhrávíovej oceňuje. "Je to dôležité, jej projekt poskytuje lacnejšiu a ľahšiu alternatívu, ktorú je možné vyrobiť takmer z ničoho," povedal. Mašhrávíová zatiaľ nemôže z finančných dôvodov prijímať väčšie zákazky, aj keď ju podporuje mesto i univerzita. Ľudia sa navyše obávajú riskantnej investície do zeleného koláča.
"Keď tu chcete začať podnikať, musíte mať odvahu. Ľudia názor nemenia ľahko. Chce to čas. Tri mesiace sme sa snažili ukázať, že je to zodpovedajúca alternatíva betónu," povedala. Hlavným argumentom je cena. Kým náklad piesok stojí 200 dolárov, to isté množstvo popola iba 25 dolárov. "Je to veľmi lacné a vďaka tomu sa o to ľudia zaujímajú," povedala Mašhrávíová.
Uznáva, že nájsť náhradu za cement z hľadiska kvality a trvanlivosti je ťažké. Neprestáva ale experimentovať a používa napríklad geopolymery vyrábané z hlinitokremičitanov. "Cement sa vyrába zo silikátov, je to vlastne niečo organické, čo sa nachádza v prírode a môže pretrvať stovky rokov. Geopolymer je z chemických látok ako superoxid draselný a alkaloidy, takže niečo, čo síce nevydrží tak dlho, ale pre túto chvíľu to stačí. Nie je to rovnako dobré ako cement, ale v situácii, v akej sme my, to stačí," hovorí Mašhrávíová. Dúfa, že Gaza vďaka zelenému koláču raz prestane byť závislá na dovážaných stavebných materiáloch.