Utečenecký tábor je ako väzenie, hovorí obyvateľ západného Mosulu Muhammad.

Utiekol zo svojho bydliska pred radikálmi zo samozvaného Islamského štátu (IS), ale odísť do tábora odmietol.

Namiesto toho sa usadil vo východnej časti mesta v štvrti, ktorú už oslobodila iracká armáda.

"Nepoznám ten dom. Majitelia odišli do Bagdadu, sú to tiež utečenci. Ľudia zo štvrte mi povedali, že tu môžem bývať, tak som zostal," hovorí Muhammad.

"To je ako väznica"

"To je ako väznica. Nenechajú vás tam vyjsť von," odpovedá na otázku, prečo nešiel do tábora.

Obhliadka domu je rýchla - tri miestnosti, jeden dekoračný koberec na stene a čajový servis.

"Je tu generátor na elektrinu, ale nie je tu voda," hovorí Muhammad, ktorý neznámy dom obýva s jednou zo svojich dvoch manželiek, synom a tehotnou nevestou.

Dom je vo štvrti Intisár, ktorú nedávno oslobodila armáda. Fronta je vzdialená len kilometer a výstrely automatických zbraní sa striedajú s tupými vibráciami striel napaľovaných z vrtuľníkov a hučaním obrnených áut, ktoré prechádzajú ulicami.

Bojovníci IS majú pod kontrolou už len tretinu východného Mósulu, avšak západná časť mesta je úplne v ich rukách.

V Mósule je 200-tisíc budov usporiadaných v neprehľadných uličkách, ktoré poskytujú dokonalý úkryt strelcom i samovražedným útočníkom.

Ľudia sa usadzujú, kde môžu

Z obyvateľov, ktorí majú za sebou dva a pol roka pod vládou extrémistov, sa stali diváci aj aktéri konfliktu, odohrávajúceho sa na prahu ich obydlia.

Od vlaňajšieho 17. októbra, kedy boje začali, z mesta podľa OSN odišlo 125-tisíc ľudí. Zhruba 14-tisíc sa ich už ale vrátilo.

Koľko je ich v uliciach Mósulu, nie je možné odhadnúť. Unavení ľudia s nákladmi svojho skromného majetku na vozíkoch sa snažia nájsť dočasné bývanie.

Usadzujú sa, kde môžu. Napríklad Abú Ahmad s manželkou a tromi deťmi využil pohostinnosti priateľov, ktorí im poskytli svoj dom.

Abú Ahmad si ale robí starosti o syna Ahmada, ktorý má tri a pol roka. "Sú tu bomby, nálety. To dieťa už pozná vojnové termíny. Deti by nemali spoznať taký jazyk," citovala ho agentúra AFP.

Tĺkli na dvere až do omrzenia

Domy vo štvrti Intisár nesú len malé známky po bojoch. Ako hovorí plukovník John Dorrian, ktorý je hovorcom medzinárodnej koalície, ktorá irackej armáde pomáha, zachovalosť štvrti je dôkazom výbornej práce irackej armády, ktorá sa snaží chrániť civilistov.

Lenže ohľady na civilistov armáde aj komplikujú postup. O to viac, že ​​ľudia z Islamského štátu pri svojom ústupe do západných štvrtí vodia civilistov ako živé štíty.

Aj keď sa ľudia z Mósulu vojny boja, majú súcit so susedmi aj s neznámymi. Umm Duniaová je matkou siedmich synov, a napriek tomu ubytovala vo svojom dome päť rodín, ktoré utekali pred bojmi.

"Otvorila som im dvere a ubytovala ich, aj keď som ich nepoznala," hovorí žena. Rodina s týmito utečencami bývala pohromade až dvadsať dní.

Spolu s dvadsiatkou neznámych ľudí sa zavrela v dome, zatiaľ čo zo štvrte utekali radikáli a vstupovali do nej vojaci. Radikáli sa ale chceli dostať čo najbližšie k civilistom. "Tĺkli na dvere až do omrzenia," spomína Umm Duniaová.

"Schraňovali sme v nádrži už použitú vodu a umývali sme sa v nej. Voda tak neodtekala na ulicu, pretože keby sme ju nechali, poznali by, že v dome sú ľudia," vysvetlila žena.