Útok v istanbulskom klube obrátil pozornosť k džihádistom s koreňmi v Číne. Odborníci usudzujú, že do Sýrie odišli bojovať desiatky zradikalizovaných Ujgurov z provincie Sin-ťiang. Do náručia extrémistov ich ženú aj náboženské represie zo strany vlády v Pekingu.
Nielen Európa, ale aj mocná Čína - pre mnohých možno prekvapivo - sa cíti ohrozená islamskými extrémistami. Nejde len o to, že atentátnik, ktorý postrieľal tridsaťdeväť ľudí v istanbulskom klube Reina, podľa tureckých vyšetrovateľov zrejme pochádza z čínskej ujgurskej menšiny.
V Pekingu ani v Šanghaji síce nevybuchujú bomby, zato v Sin-ťiangu, ujgurskom regióne na ďalekom čínskom západe, je občas celkom horúco a pribúda mŕtvych. Čínske úrady tvrdia, že môže byť ešte horšie, a tento predpoklad využívajú k tvrdým represiám voči Ujgurom.
"Radikálny islam, inšpirovaný v zahraničí, sa teraz šíri do čínskeho vnútrozemia," vyhlásil nedávno Wang Cuo-an, šéf Štátneho úradu pre náboženské záležitosti. Podľa neho môže tento trend značne ohroziť bezpečnostnú situáciu v krajine.
Je teda situácia okolo čínskeho islamu naozaj akýmsi tichom pred búrkou, alebo Čína vedome preháňa, aby mohla zdôvodniť a ešte vystupňovať boj proti separatistickým snahám v problémovom Sin-ťiangu? Znie to divne, ale pravdivé asi budú obe tvrdenia. Pokúsime sa to vysvetliť, hoci so značnou dávkou zjednodušenia.
Radikálni islamisti
Peking hlása, že Sin-ťiang je jeho frontom boja proti terorizmu. V ujgurskej oblasti naozaj už pred rokmi vzniklo niekoľko organizácií, ktoré možno označiť za radikálne islamistické.
Asi najznámejší je Islamské hnutie východného Turkestanu, ktoré vzišlo a pôsobilo na území Sin-ťiangu i mimo neho. Jeho príslušníci i podľa západných zdrojov prešli výcvikom v tajných táboroch na území Afganistanu a Pakistanu, tí najradikálnejší mali napojenie na neslávne známu al-Kájdu a v poslednej dobe tiež na Islamský štát.
Západné tajné služby tvrdia, že toto ujgurské hnutie vyslalo predvlani Turkistanskú brigádu (Katíbat Turkistání) do Sýrie a jej členovia bojujú najmä po boku Frontu an-Nusrat, spriatelenej odnože al-Káidy. Hovorí sa o desiatkach až stovkách radikálnych Ujgurov, ktorí sa pripojili k Islamskému štátu. Jedným z nich mohol byť aj páchateľ novoročného atentátu na istanbulský klub Reina.
Islamisti majú medzi Ujgurmi len malú podporu
Je zrejmé, že prípadní ujgurskí navrátilci z džihádistického frontu môžu pre bezpečnosť Číny a najmä pre jej strategické záujmy v Sin-ťiangu predstavovať reálne nebezpečenstvo. To je jedna strana mince.
Je však potrebné sa pozrieť aj na tú druhú. Turkojazykoví Ujguri všeobecne (podobne ako napríklad Tibeťania) sa cítia pod čínsku nadvládou utláčaní a mnohí z nich podporujú myšlienku samostatného štátu. Umiernená protičínska opozícia sa vo svojej väčšine od islamských radikálov dištancuje. Tí potom majú medzi Ujgurmi len malú podporu.
Čína však v zásade hádže všetkých do jedného vreca - do toho "teroristického". Nemožno nevidieť, že práve drsný prístup Pekingu a často zbytočné náboženské represie v oblasti mohli do značnej miery k radikalizácii prispieť.
Prípadne aj k tomu, že - ako tvrdí Peking - nie sú voči radikálnemu islamu v poslednej dobe imúnne ani niektoré skupiny moslimských Chuejov.
Snaha systematicky oslabovať islam
Vlani napríklad čínske úrady nariadili obyvateľom Sin-ťiangu, že musia poskytnúť vzorky DNA, ak chcú odcestovať do cudziny. Krátko potom museli všetci odovzdať pasy k "ročnej kontrole".
Snaha systematicky oslabovať tamojší islam je zrejmá aj z ďalších opatrení - vládni zamestnanci a deti nesmú navštevovať mešity. Na mnohých miestach sú muži odrádzaní od pestovania dlhých fúzov a ženám je zakázané zakrývať si tvár.
Radikalizácia domácich moslimov je pre Čínu iste bezpečnostnou hrozbou. Otázka je, či k tomu Peking svojím "monokultúrnym" prístupom sám do značnej miery neprispieva.