Ako dospievajúci mladík ale musel bojovať o prežitie ako člen pouličného gangu. Bol to jeden z mnohých zvratov na ceste, ktorá ho doviedla až k postgraduálnemu štúdiu na univerzite v Británii.
Začiatkom 90. rokov I Song-ču zdieľal s rodičmi trojizbový byt v Pchjongjangu. Chodil do školy a na hodiny taekwonda, vo voľnom čase navštevoval parky a bavilo ho voziť sa na ruskom kolese. Predpokladal, že až vyrastie, stane sa podobne ako otec členom severokórejskej armády.
Všetko zmenila smrť vodcu
V roku 1994 ale jeho život zásadne zmenila smrť zakladateľa a vodcu komunistickej KĽDR Kim Ir-sena. Otec, ktorý pracoval v armáde ako osobný strážca, s nástupom nového režimu Kim Ir-senovho syna Kim Čong-ila upadol do nemilosti a rodina bola nútená utiecť z hlavného mesta.
Aby rodičia zatajili pred synom hroziace nebezpečenstvo, povedali mu, že idú na dovolenku. I Song-ču chcel otcovi veriť, ale keď nastúpili do špinavého, zničeného vlaku, zmocnili sa ho pochybnosti.
"Videl som žobrákov - deti môjho veku - a bol som v šoku. Pýtal som sa otca: 'Sme ešte stále v Severnej Kórei?' Pretože v Pchjongjangu nás učili, že KĽDR je jednou z najbohatších krajín sveta," uviedol.
Cieľovou stanicou rodiny bolo mesto Kjongsong na severozápade krajiny, kde sa nasťahovali do maličkého, nevykurovaného domu. Množstvo spolužiakov, s ktorými I Song-ču chodil do triedy, bolo podvyživených a vo výučbe zaostávalo.
Poprava a odchod rodičov
Jedného dňa učitelia doviedli deti na priestranstvo a nariadili im, aby sa posadili a pozerali sa. Objavili sa traja policajti so zbraňami, pred nich predviedli muža a ženu a priviazali ich k dreveným kolom. Divákov informovali, že muža pristihli pri krádeži a žena sa pokúsila utiecť cez hranicu do Číny. Oboch usvedčili z vlastizrady a nasledovať mala verejná poprava.
"Každý policajt vystrelil na každého z odsúdencov tri guľky. Bum, bum, bum. Vytryskla krv. V čele mali dieru a zo zadnej časti hlavy nič nezostalo," opísal scénu Song-ču.
Chlapec si na severe len ťažko zvykal na nové, kruté životné podmienky. Severnú Kóreu postihol hladomor a jedla bolo stále menej. Potom Song-čuov otec nečakane oznámil, že odchádza do Číny poobzerať sa po nejakom jedle a že sa za týždeň vráti s ryžovými koláčikmi. Týždeň uplynul, ale otec sa nevrátil.
Čoskoro nato matka Song-čuovi povedala, že sa vypraví k tete pre jedlo. Song-ču sa obával, že by ho aj ona mohla opustiť, a držal sa stále pri nej. Nakoniec ale zaspal a ona odišla.
Vodca detského gangu
Chlapec si čoskoro uvedomil, že jediný spôsob, ako prežiť, je vytvoriť pouličný gang. Dal sa dokopy s ďalšími šiestimi chlapcami a spoločne sa učili, ako okrádať ľudí na uliciach či ako odviesť pozornosť predavačov, aby im mohli ukradnúť tovar zo stánkov na trhovisku.
"Navzájom sme si absolútne dôverovali. Jeden za druhého sme boli ochotní položiť život, a tak sme prežili," vypovedal I Song-ču. "Moji kamaráti si ma zvolili za vodcu, pretože som ovládal taekwondo," povedal.
Počas stretov s členmi nepriateľských gangov a s okradnutým farmármi prišli o život dvaja chlapcovi priatelia. Gang sa začal rozpadať, Song-ču bol zúfalý a začal užívať ópium. Po návrate do Kjongsongu sa Song-ču stretol so svojím dedkom, ktorý po ňom neprestal pátrať od doby, čo rodina odišla z Pchjongjangu.
Song-ču potom strávil niekoľko šťastných mesiacov na dedkovej farme. Jedného dňa mu akýsi cudzí muž odovzdal odkaz od otca, ktorý ho pozýval do Číny.
"Mal som rozpoltené srdce. Mal som na otca zlosť a chcel som ho udrieť. Zároveň sa mi ale po ňom strašne cnelo," opísal Song-ču, ktorého cituje spravodajský server BBC.
Útek do Južnej Kórey
S pomocou prevádzača sa mu podarilo pešo, s falošnými dokladmi prekročiť hranicu do Číny a odtiaľ odletieť do Južnej Kórey. Tam sa konečne stretol s otcom. "Otec ma objal a obaja sme sa rozplakali. Mal som tisícky otázok, ale povedal som len: Chýbal si mi, otecko. A on sa opýtal: Kde je mamička? A ja som sa rozplakal znova, pretože som to nevedel."
Ani po rokoch pátrania Song-ču a jeho otec nezistili, kde sa matka nachádza. V roku 2009 im prevádzač povedal o žene, ktorá žije v Číne a ich matke sa vizážou aj životnými osudmi podobá. Ukázalo sa však, že matka Song-čua to nie je. Jeho otec jej ale napriek tomu pomohol dostať sa z Číny.
V Južnej Kórei mal Song-ču spočiatku problémy s hľadaním vlastnej identity. Cítil sa izolovaný, jeho prízvuk svedčil o tom, že je zo Severu, a mnoho Juhokórejčanov sa k nemu správalo nedôverčivo. Ako hovorí, s novým životom sa vyrovnal, keď sa rozhodol zasvätiť život práci na zjednotení oboch Kóreí. Verí, že by k nemu mohlo dôjsť počas jednej generácie.
"Ľudia, ktorí sa narodili po roku 2000, nemajú už k vláde žiadnu úctu. Zaujíma ich len ich súkromný život," vysvetľuje. Trhovisko, kde kedysi kradol jedlo, je podľa neho miestom, kde zmena začne.
Na štúdiá Song-ču odišiel z Južnej Kórey do Spojených štátov a do Británie. Teraz dokončuje doktorandské štúdium zamerané na zjednotenie Kórejského polostrova. Svoj životný príbeh tiež spísal ako knihu, ktorá v septembri vyšla pod názvom Every Falling Star.