Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyslovila pre riešenie sporu Európskej únie s Poľskom kvôli kontroverznej reforme justície konaním, nie súdnou cestou.
Podľa agentúry DPA to povedala po dnešnom rokovaní s poľským premiérom Mateusz Morawieckým vo Varšave. "Politika je viac, než len ísť na súd," vyhlásila Merkelová s narážkou na štvrtkový návrh Európskej komisie Súdnemu dvoru Európskej únie, aby uložil Poľsku pokutu za neplnenie súdneho príkazu na zastavenie činnosti inštitúcie trestajúceho poľských sudcov.
Rokovania s cieľom vyriešiť tento spor "možno už prebiehajú, a ak nie, Nemecko sa o ne bude zasadzovať", dodala podľa DPA šéfka nemeckej vlády. Poľská vláda s exekutívou Únie dlhodobo súperí o svoju justičnú reformu, ktorej časti podľa Bruselu obmedzujú nezávislosť poľských súdov.
Najvyšší orgán únijnej justície v polovici júla konštatoval, že disciplinárna komora, ktorá rozhoduje o postavení sudcov a prokurátorov, o ich trestnom stíhaní a prípadnom uvalení väzby, nie je v súlade s právom Únie, a nariadil Poľsku, aby jej činnosť pozastavilo. Varšava zatiaľ so splnením tohto rozhodnutia otáľa.
Merkelová na spoločnej tlačovej konferencii s Morawieckým okrem iného tiež vyzvala Bielorusko aj Poľsko, aby pomohli migrantom, ktorí uviazli v ťažkých humanitárnych podmienkach na hranici medzi oboma krajinami. Zároveň ostro kritizovala zaobchádzanie bieloruských úradov s vysídlencami, ktoré zneužívajú k "hybridným útokom" voči susedným únijným štátom.
"Toto je výzva pre bieloruskú stranu. Musíme im dať najavo, že sú to ľudia, ktorí potrebujú pomoc, ochranu. Sú to ľudia, ktorí sú využívaní ako prostriedok nátlaku. Povedala som to aj ruskému prezidentovi. Myslím si, že je úplne neprijateľné, aby takéto hybridné útoky boli vykonávané s využitím týchto ľudí, " zdôraznila kancelárka.
Litva, Lotyšsko a Poľsko obviňujú režim bieloruského autoritárskeho vodcu Alexandra Lukašenka, že nabáda stovky až tisíce migrantov z Blízkeho východu a z Afriky k nelegálnemu prechádzaniu ich hraníc.
Podľa týchto štátov a aj podľa Únie ide odvetu za sankcie, ktoré únia prijala v reakcii na minuloročné bieloruské prezidentské voľby, ktoré opozícia aj európsky blok považujú za sfalšované, a na porušovanie ľudských práv pri násilnom potláčaní protestov proti Lukašenkovi.
Merkelová novinárom podľa ruskej agentúry TASS tiež povedala, že s Morawieckým hovorila aj o energetike, vrátane otázok okolo plynovodu Nord Stream 2 a zmeny postoja USA v tejto veci.
"Znovu som jasne uviedla, že našou úlohou je udržať status Ukrajiny ako partnera pri tranzite plynu. Na to je zameraná naša dohoda so Spojenými štátmi," dodala Merkelová.
Poľský premiér, ktorého vláda sa proti existencii tohto plynovodu dôrazne stavia, k tomu poznamenal, že dohody týkajúce sa zachovania tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny znižujú napätie spojené s nadchádzajúcim spustením Nord Streamu 2.
Plynovod dlhý vyše 1200 kilometrov má do Európy prepravovať 55 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne. Terajší podmorský plynovod Nord Stream, ktorý je v prevádzke od roku 2011, má rovnakú kapacitu. USA a Poľsko sa proti realizácii plynovodu Nord Stream 2 dôrazne stavajú, pričom upozorňujú na nebezpečenstvo zvýšenia energetickej a ekonomickej závislosti európskych krajín od Ruska.