Európsky parlament dnes zvolí nového šéfa. Od roku 2012 ho viedol Martin Schulz. Doteraz platila dohoda medzi dvomi najväčšími skupinami – ľudovcami a socialistami, ktorá umožňovala hladké schvaľovanie legislatívy. Stala sa však minulosťou po tom, čo sa v parlamente obe skupiny nedokázali dohodnúť na tom, kto má odstupujúceho predsedu nahradiť.
Kto je Martin Schulz?
Martin Schulz absolvoval po základnej škole dvojročné učilište. Je vyučený predavač kníh a vzdelanie ukončil bez maturity. V rokoch 1975-1976 študoval za kníhkupca, ktorým sa predtým než vstúpil do politiky, nakrátko aj stal. Onedlho však naštartoval politickú kariéru. Od roku 1999 je nielen členom SPD (Sociálno-demokratická strana Nemecka), ale aj jej prezídia a spolkového predsedníctva.
Poslancom EP je od roku 1994. Od januára 2012 sa stal predsedom Európskeho parlamentu a jeho posledný pracovný deň vo funkcii predsedu bol 14. decembra minulého roka. Vo funkcii pôsobil päť rokov. Dva a pol roka z predošlého volebného obdobia a dva a pol z tohto volebného obdobia. Je totiž zaužívaným zvykom, že predsedovia Európskeho parlamentu sa menia v polovici volebného obdobia.
Sulíkova ostrá kritika
S predsedom parlamentu mal množstvo ostrých konfliktov aj predseda SaS a europoslanec Richard Sulík. V diskusnej relácii na nemeckej stanici ZDF sa s predsedom parlamentu dokonca stihol pohádať. Dôvodom bola budúcnosť eurozóny a pomoc Grécku.
Spor Richarda Sulíka s Martinom Schulzom v ZDF
„Od pána Schulza to znie pekne, aby sme zachránili Grécko či Maďarsko, ale už teraz nám nestačí finančná sila na záchranu všetkých. My sme najchudobnejšia krajina v eurozóne. Dôchodky v Grécku sú štyrikrát vyššie ako u nás. A potom príde niekto z Bruselu a povie, že nuž Slováci, ešte musíte šetriť, zvýšte dane a zachraňujte,“odpovedal Sulík na otázku, ako si predstavuje solidaritu.
Predseda europarlamentu nezostal Sulíkovi nič dlžný. Podľa neho Slovensko nemalo problém čerpať eurofondy do ktorých prispievajú iné krajiny. Akonáhle však podľa neho Slovensko malo byť solidárne voči inej krajine, odmietlo.
„Viete, ako ja takéto správanie nazývam? Hanebné,“ reagoval Schulz. Hádka vyvrcholila v momente, keď sa Schulz obul do Sulíkovej strany: „Vy ste len šéfom jednej strany, zastupujete len malé percento Slovákov.“ Nato Sulík promptne zareagoval: „A čoho šéfom ste vy? Vy reprezentujete koho? Kto vás volil? 760 zástupcov europarlamentu, mňa volilo 300 tisíc ľudí.“
Schulz však zašiel ešte ďalej: „Boli ste odvolaní!“ „Samozrejme, že sme boli odvolaní, lebo sme si dovolili povedať Bruselu nie,“ kontroval Sulík. Po veľkom potlesku v publiku sa Sulík dočkal aj veľkého množstva pozitívnych reakcií na sociálnych sieťach či fórach. Averziu voči predsedovi parlamentu prechovával už v minulosti.
Keď Schulz v roku 2013 ohlásil kandidatúru na predsedu Európskej komisie, Sulík si neodpustil reakciu. "To je snáď vtip. Schulz je čistý socialista, ktorý má kopec rečí o solidarite, keď ide o cudzie peniaze. Posledných 20 rokov zašitý v Europarlamente a bez maturity. Tento človek keby mal byť predsedom Európskej komisie, tak to bude ďalších stratených 5 rokov. Presne ako pod vedením Maoistu," uviedol šéf slovenských liberálov na svojom facebookovom profile.
Na záver vzdal Schulzovi aj hold
Sulík si v posledný pracovný deň predsedu europarlamentu nenechal ujsť príležitosť vyjadriť sa k pôsobeniu Martina Schulza. “Vo svojej rozlúčkovej reči Martin Schulz vravel, že sa snažil najmä o to, aby mal Parlament viac právomocí. Toto musím, aj ako jeho veľký kritik, uznať. Toto sa Martinovi Schulzovi podarilo.” uviedol Sulík na svojej stránke.
“Okrem toho by som ešte rád povedal, čo ma vždy príjemne prekvapilo, že Martin Schulz vedel v troch, možno aj štyroch jazykoch plynule komunikovať, vedel počas jedného prejavu meniť reči podľa toho, s kým sa práve rozprával,” uznáva Sulík.
Na druhej strane si myslí, že Schulz je práve jedným z dôvodov, prečo majú ľudia nízku dôveru k EÚ a prečo sú tendencie členov opustiť úniu stále vyššie.
"Áno, Martin Schulz osobne prispel k tomu, že referendum o Brexite bolo úspešné. Lebo EÚ takto jednoducho fungovať nevie. Z nej nevie byť superštát s jednou centrálnou, federálnou vládou, kde sa všetko spravuje. V Bruseli dnes máme 60 tisíc úradníkov, ale evidentne to nefunguje. EÚ pravidelne porušuje princíp subsidiarity, ktorý hovorí, že čo sa dá riešiť v členských krajinách, majú riešiť členské krajiny. A aj vďaka ľudom ako je Martin Schulz sa toto dnes deje a takto je EÚ jednoducho bez budúcnosti," konštatuje Sulík.