Odborníci odhadujú, že svoj domov kvôli vojne či neutešenej ekonomickej situácii už opustilo asi sedemnásť miliónov Afričanov. Iba tri percentá z nich zamierili do Európy, prevažná väčšina zostáva na rodnom kontinente. Mnohí z nich sa bezpečie a lepší život rozhodli hľadať v Juhoafrickej republike, píše denník The Guardian
"Médiá veľa rieši migráciu do európskych krajín. Značný pohyb však môžeme pozorovať aj v samotnej Afrike," povedal denníku The Guardian Marc Gbaffou z organizácie Africa Diaspora Forum.
Aj do ropných monarchií
Vlani podľa štatistík Medzinárodnej organizácie pre migráciu prišlo do Európy najviac ľudí zo Sýrie a Afganistanu, hneď za nimi figurujú Nigérijčana a Eritrejci. Hoci Taliansko vlani hlásilo rekordný počet migrantov (181 436 ľudí), podľa odborníkov rozhodne nemožno hovoriť o africkom exode.
Presné čísla nie sú k dispozícii, odborníci však odhadujú, že z vlasti odišlo asi sedemnásť miliónov Afričanov. Vyhnali ich konflikty v Líbyi, Somálsku, Burundi, Nigeri, Stredoafrickej republike či Južnom Sudáne. V posledných rokoch tak počet afrických utečencov vzrástol o pätinu. Do Európy zamierili len tri percentá z nich. Niektorí odcestovali do ropných monarchií na Arabskom polostrove, väčšina však hľadá šťastie v iných kútoch čierneho kontinentu.
Drahá záležitosť
Pre mnohých z nich už desiatky rokov predstavuje krajinu zasľúbenú Juhoafrická republika, najbohatší africký štát. Odhady hovoria o 1,5 milióna až 3,2 milióna migrantov žijúcich v JAR. Väčšina prichádza zo susedných krajín, ako sú Mozambik či Zimbabwe, niektorí však dorazili až z Maroka či Eritrey.
Somálec, ktorý má dostatok peňazí a všetky potrebné víza, dôjde z Kene do JAR autobusom za týždeň. Cesta ho vyjde v prepočte asi na 1900 eur. Takýto luxus si však môže dopriať len málokto. Väčšina migrantov musí spoliehať na prevádzačov a skorumpovaných úradníkov. Stovky kilometrov idú pešo alebo sa plavia pozdĺž pobrežia na chatrných bárkach.
Množstvo nástrah
Niektorí skončia za mrežami: väznice v Keni a Zimbabwe sú plné Somálčanov chytených bez náležitých dokumentov. Ďalších na ceste čaká smrť. "Niektorí sa utopia v rieke, uštipne ich had, zabije ich nejaké zviera, alebo podľahnú smädu a hladu. Mladší to majú ľahšie, na cestu sa však niekedy vydávajú aj deti alebo starí ľudia," povedal novinárom etiópsky emigrant, ktorý do Johannesburgu dorazil vlani.
Afričania začali do Juhoafrickej republiky prúdiť vo veľkom po roku 1994, kedy v krajine skončil apartheid. Dnes v JAR čaká na vybavenie žiadosti o azyl viac ako milión ľudí, čo je najviac na svete. V Johannesburgu sú niektoré štvrte obývané len imigrantmi z východnej Afriky, ktorí si tu vybudovali kostoly, mešity či reštaurácie.
Citlivá téma
Migračné kríza je tu podobne ako v Európe citlivá téma a v krajine čas od času prepuknú vlny xenofóbneho násilia. Naposledy v apríli 2015 v Durbane, kde útočníci vypaľovali obchody prisťahovalcov.
Počas pogromov zahynulo sedem imigrantov. Hnev voči cudzincom živí nielen chronická nezamestnanosť a nedostatok bytov, ale aj rétorika niektorých politikov. Príliv ľudí prúdiacich po bezmála 6 500 kilometrov dlhej migračnej trase tiahnucej sa od Afrického rohu po hranice JAR zrejme len tak neprestane.
"Stále budú prichádzať. Niektorí sú bohatí a chcú tu ešte zbohatnúť. Ostatní sú chudobní a mieria sem, aby zmenili svoje životy. A mnoho z nich si jednoducho myslí, že v cudzine budú slobodní. A to im stačí," uzatvára Gbaffou.