Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.06.2017, 07:30

Ako chudobné krajiny pomáhajú bohatým

Nedávny výskum amerického think-tanku Global Financial Integrity a Centra pre aplikovaný výskum pri Nórskej ekonomickej univerzite ukázal, že rozvojové krajiny posielajú na bohatý Sever výrazne viac, než odtiaľ dostávajú späť vo forme rozvojovej spolupráce.

Ako chudobné krajiny pomáhajú bohatým
Zdroj: UK AID / CC

Rozšírená predstava, že bohaté krajiny pomáhajú svojimi peniazmi tým chudobným, sa podľa nedávno uverejnenej štúdie nezakladá na pravde. V minulosti sa počas kolonializmu západné mocnosti obohatili drancovaním zdrojov svojich kolónii, prácou otrokov, či lacnou pracovnou silou, z čoho bohaté krajiny dodnes ťažia. Aj dnes bohatý svet, do ktorého patríme aj my, “vyťahuje” z chudobných krajín peniaze. Na druhej strane, ročne do menej rozvinutého globálneho Juhu posielame peniaze vo forme rozvojovej pomoci. Ročne ide o viac než 150 miliárd dolárov. Podľa zverejnenej štúdie to však zďaleka nestačí.

Americký think-tank Global Financial Integrity v spolupráci s Centrom pre aplikovaný výskum pri Nórskej ekonomickej univerzite a ďalšími odborníkmi spočítali všetky finančné transakcie medzi bohatými a chudobnými krajinami za jednotlivé roky od roku 1980 do roku 2012. Zvolili pritom inovatívny prístup, keď do úvahy nebrali len rozvojovú pomoc, investície a obchod, tak ako to robili predošlé štúdie, ale napríklad aj odpúšťanie dlhov, peniaze posielané zahraničnými pracovníkmi do ich domovských krajín, či úniky daní a kapitálu. Táto ich štúdia tak predstavuje dodnes najkomplexnejší výskum finančných tokov medzi globálnym Juhom a Severom.

Zistili, že tok peňazí z bohatých krajín do tých chudobných je len zlomkom toho, čo chudobné krajiny posielajú bohatým. Napríklad v roku 2012, ktorý bol posledným skúmaným rokom v analýze, dostali rozvojové krajiny celkovo 1,3 bilióna dolárov. V tom bola zahrnutá všetka pomoc, investície a príjmy zo zahraničia. Avšak v ten istý rok prišli rozvojové krajiny až o 3,3 bilióna dolárov. Inými slovami, rozvojové krajiny len v roku 2012 poslali do bohatších krajín sveta o bilión viac než im poslali rozvinuté krajiny.

Analýza pritom šla hlbšie do minulosti, najstaršie analyzované dáta pochádzajú z roku 1980. Suma, ktorú rozvojové krajiny poslali smerom do bohatých krajín Severu, dosiahla za 32 rokov 16,3 bilióna dolárov. To predstavuje približne jeden ročný hrubý domáci produkt celej Európskej únie. Výsledkom teda podľa štúdie je, že nie bohaté krajiny pomáhajú v rozvoji tým chudobnejším, ale naopak, chudobní pomáhajú nám, bohatým v našom vlastnom rozvoji.

Z tých 16,3 bilióna dolárov napríklad tvorilo až 4,2 bilióna vo forme úrokov (napríklad z dlhov), ale aj príjmy zo zahraničných investícií, ktoré si firmy sťahujú do domovských krajín. A najväčšiu časť zhltol náročne zmapovateľný nezaznamenaný a väčšinou ilegálny únik kapitálu. Ten podľa štúdie predstavoval od roku 1980 dovedna 13,4 bilióna.

Väčšina tohto kapitálu sa podľa štúdie stratila kdesi v útrobách systému medzinárodného obchodu. Domáce aj zahraničné korporácie napríklad vykazovali falošné sumy na faktúrach, aby tak mohli prevádzať značnú časť peňazí z rozvojových krajín priamo do daňových rajov.

Táto praktika je známa ako trade misinvoicing – čosi, čo by sa dalo voľne preložiť ako “faktúrovanie povedľa”. Vďaka nej sa vyhýbajú zdaneniu, unikajú hľadáčikom finančnej kontroly, a neraz aj perú peniaze. Len v spomínanom roku 2012 vďaka tomu rozvojové krajiny stratili približne 700 miliárd dolárov.

Rozvojovú pomoc to prevýšilo takmer päťkrát. Možností vývozu zdrojov z rozvojových krajín je pritom podľa štúdie oveľa viac. Niektoré dokonca radšej štúdia ani nezahŕňa - je ťažké ich dostatočne presne kvantifikovať, vedci tak pracujú len s odhadmi. No ak by sme ich vzali do  úvahy, mohli by sa ročné toky zdrojov unikajúcich z globálneho Juhu aj viac než zdvojnásobiť. Rozvojové krajiny sú teda podľa štúdie dôležitým zdrojom príjmov a financií pre rozvoj rozvinutých krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko.

A kde je príčina? Podľa výskumníkov za to môžu napríklad benevolentné pravidlá pri kontrole cezhraničných transakcií - colné správy jednotlivých krajín by podľa Svetovej obchodnej organizácie mali akceptovať všetky sumy na vystavených faktúrach, okrem prípadov, kedy sú podozrivé okolnosti prevodu, nie samotná suma. Zároveň by sme za týmito únikmi mali hľadať aj daňové raje, bez ktorých by systém nefungoval. Na svete ich je viac než 60 a veľkú väčšinu kontroluje zopár západných krajín.

Zahraničné aj slovenské mimovládne rozvojové organizácie dlhodobo zdôrazňujú, že chudobné krajiny nepotrebujú k svojmu rozvoju a boju proti chudobe charitu, ale spravodlivosť. Vrátane spravodlivého postavenia v globálnom finančnom systéme. Naposledy sa napríklad snažili aj slovenskí zástupcovia na samite v etiópskej Addis Abebe primäť OSN k vytvoreniu nového globálneho daňového orgánu. Ten by rozvojovým krajinám umožnil svojim dielom vplývať na globálnu finančnú architektúru.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.