Gul Bibi, 80-ročnú babičku z Afganistanu, by nikdy nenapadlo, že sa raz stane bojovníčkou. Teraz však patrí k stovke žien zo severoafganskej provincie Jawzjan, ktoré sa postavili proti Islamskému štátu - Dá'išu - a začali bojovať. Takmer každá z nich stratila manžela, syna alebo brata - kvôli Talibanu alebo neskôr kvôli Dá'išu. Ten je totiž v tejto provincií susediacej s Turkmenistanom odnedávna takisto aktívny.
„Prišla som o deväť členov rodiny. Taliban a Dá'iš majú na svedomí päť mojich synov a štyroch synovcov,“ povedala Bibi pre Thomson Reuters Foundation. „Vzala som preto do rúk zbrane a som odhodlaná týchto teroristov poraziť. Aby už žiadna matka alebo otec nestratili svojho syna.“
Po strate blízkych boli ženy odhodlané ochrániť svoje rodiny a tak v decembri požiadali miestneho šéfa polície, aby im dal zbrane a muníciu. „Prišli za mnou a povedali, že ak im nedám zbrane, zabijú sa. Skôr než ich zabije Dá'iš ,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation Ali, miestny policajný šéf. Tieto ženy podľa neho nie sú organizovaná bojová skupina. Nemajú uniformy a neprešli žiadnym vojenským výcvikom. Vedia len namieriť zbraň na nepriateľa a vystreliť.
V provincii Jawzan už útoky Talibanu trvajú asi desaťročie. Je to súčasťou ich neutíchajúcej snahy zvrhnúť vládu a vyhnať zahraničné vojská. Naproti tomu je Dá'iš len čerstvou hrozbou. V provincií, ktorá je vstupnou bránou do Strednej Ázie, je aktívny od začiatku roka 2016. Vtedy sa totiž vodca Talibanu spolu s 50 bojovníkmi prihlásili k cieľom Dá'išu, vysvetlil Mohammad Reza Ghafori, hovorca guvernéra provincie Jawzjan.
25. decembra Islamský štát napadol dedinu Garmjar. Jeho žoldnieri zabili päť ľudí a podpálili asi 60 domov. Až 150 rodín muselo utiecť, opisuje Ghafori situáciu v provincií. Práve táto udalosť pripravila 20-ročnú ženu, ktorá nechcela prezradiť svoje meno, o muža a ďalších členov rodiny. To ju donútilo zapojiť sa a bojovať. „Strieľala som na Taliban zo samopalu a oni utiekli. Veľa z ich mužov zomrelo. Tak isto sa postavím aj proti Dá'išu,“ povedala v telefonickom rozhovore.
Mariam, ktorá po decembrových útokoch Dá'išu prišla o troch členov rodiny, utiekla do Qush Tepa, aby sa pridala k bojovníčkam. „Dá'iš prišiel znenazdajky. Strieľal po nás. Zneužil a zabil množstvo ľudí a podpálil asi stovku domov. Nič tam po nich nezostalo. Zabili troch členov mojej rodiny a nás chceli podpáliť. Utiekli sme však a prišli sem,“ vysvetlila po telefóne. „Ak vám nezostane nič, prečo by ste mohli ďalej žiť, skrátka vezmete zbrane a bojujete.“
Boj na život a na smrť
Tieto ženy nie sú nikde registrované. Ani v armáde ani v policajných jednotkách. Ani ich zbrane im vláda nepovolila, vysvetlil pre afganské médiá šéf policajného oddelenia bezpečnosti v provincii. Napriek tomu miestna polícia túto novú bojovú jednotku privítala.
Skupinka žien však vyvolala znepokojenie vo vyšších kruhoch. „Nepodporujeme žiadnu ozbrojenú skupinu, pokiaľ nepatrí k naším jednotkám,“ povedal Najib Danish, zástupca hovorcu afganského ministerstva vnútra. „Dúfame, že sa pridajú k naším bezpečnostným jednotkám. Potom by sme im mohli pomôcť tak, ako ostatným našim bojovníkom.“ Avšak ženy obviňujú práve afganské bezpečnostné jednotky zo zlyhania. Práve ony podľa nich nedokázali ochrániť ich rodiny pred teroristami.
„Najprv mi zabili brata, potom aj bratranca, strýka a švagra,“ povedala Zarmina, jedna z bojovníčok. „Teraz som vzala zbrane do rúk ja a som pripravená bojovať na život a na smrť.“
Odkedy USA v roku 2001 zvrhli režim Talibanu, zomreli už tisícky civilistov. Afganské vojsko momentálne kontroluje asi dve tretiny územia krajiny. Problémy majú hlavne od konca roku 2014, kedy odišli vojaci NATO.
Spojené štáty oznámili svoje plány na vyslanie asi troch stoviek vojakov do južnej provincie Helmand, ktorá je pod kontrolou Talibanu. Je to súčasť obvyklej stratégie USA, kedy sa jednotky postupne premiestňujú po krajine a trénujú miestnych vojakov. Aj Rusko, Čína a Pakistan už minulý mesiac varovali, že vplyv Dá'išu v Afganistane narastá a situácia sa naďalej zhoršuje.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
