Sudán už oznámil, že vyhovie rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa mu vyhráža protiopatreniami, ak neobnoví bezpečnosť v krízovom regióne Darfúr. Bezpečnostná rada OSN totiž veľkou väčšinou hlasov schválila rezolúciu vyzývajúcu Sudán, aby zastavil krviprelievanie vo svojej provincii Darfúr. Francúzsko už malo na hraniciach medzi Sudánom a Čadom rozmiestniť asi 200 svojich vojakov. Aj britskí vojaci sa vraj pripravujú na prípadný zásah v provincii Darfúr, informoval The Independent. O eskalujúcej situácii v krajine hovorila Caroline Greenová z washingtonskej pobočky Oxfam International. Táto humanitárna, rozvojová organizácia pomáha na vyše sto miestach sveta vrátane Sudánu.

Vaša organizácia tvrdí, že svet podcenil katastrofu v Darfúre a ani teraz si s ňou nevedia rady. Prečo?
- Odpoveď sveta na krízu v Darfúre bola veľmi pomalá, najmä na začiatku. Dopyt po pomoci veľmi prevyšuje ponuku. Do darfúrskych táborov denne prichádza tristo až štyristo ľudí. Potrebujú ubytovanie, potraviny, lieky, hygienické potreby a čistú vodu. Všetko, čo mali, nechali vo svojich dedinách. Darfúr je oblasť rozlohou porovnateľná s Francúzskom a rozvojové agentúry ako je naša jednoducho nedokážu obstarať tú obrovskú potrebu.

Najväčším problémom sú však peniaze. Ktoré štáty poskytujú podľa vás nižšiu pomoc, než aká by zodpovedala ich možnostiam?
- Existujú krajiny, ktorých pomoc je doslova mizivá. Potrebujeme, aby vlády prispievali oveľa viac. Viac by sa malo angažovať napríklad Japonsko, Francúzsko alebo Taliansko. Nejde len o prísľuby peňazí. Fondy musia byť okamžite k dispozícii - bez nejakých reštrikcií v zmysle, ako sa majú utrácať peniaze. V budúcich mesiacoch budú v Darfúre potrebovať potravinovú pomoc dva milióny ľudí.

Aké sú hlavné dôvody, prečo sa krajinám nedarí humanitárnu krízu riešiť včas?
- Čo sa týka peňazí, krajiny často rozdeľujú pomoc predovšetkým podľa svojich politických záujmov.
Na porovnanie - v priebehu prvých troch mesiacov roku 2003 zmobilizovali darcovia pre Irak takmer dve miliardy dolárov. Keď OSN žiadala v marci peniaze pre Darfúr a Čad, nedostala odvtedy ani polovicu z 350 miliónov dolárov, o ktoré žiadala. Darcovia ignorujú zanedbané a dlhotrvajúce krízové situácie, ako napríklad v Burundi a v Kongu. Potom ako zázrakom nachádzajú peniaze, keď sa ocitne iná kríza v popredí záujmu. Pomoc by sa mala rozdeľovať spravodlivejšie.

Môžete uviesť nejaký príklad z minulosti, na ktorom by bolo vidieť, že humanitárnej katastrofe sa dá včas zabrániť?
- Keď existovala politická vôľa - na rozdiel od Darfúru - medzinárodná komunita dokázala zabrániť hroziacemu hladomoru alebo epidémii nákazlivých chorôb. Po mesiaci ťažkých bojov vlani v Libérii sa podarilo medzinárodným jednotkám zabezpečiť bezpečnosť hlavného mesta a v krajine teraz operujú regulárne sily OSN. Aj pri ďalších krízach bola medzinárodná komunita schopná aspoň po určitom čase poslať vojakov aj peniaze. Príkladom je Kongo, Východný Timor alebo Kosovo.