S nekonečnými pláňami a 700-tisíc obyvateľmi, veľkou mierou farmármi a chovateľmi dobytka, bola dlho Severná Dakota skôr terčom vtipov než miestom, ktorému by washingtonská garnitúra prikladala strategickú dôležitosť. To sa ale zmenilo okolo roku 2006, keď sa ukázalo, že tento "chudáčik" medzi americkými štátmi ukrýva bohaté zásoby ropy. Čoskoro potom Severná Dakota v ťažbe predbehla všetky štáty okrem Texasu a aj v čase finančnej krízy patrila medzi tie s najnižšou nezamestnanosťou.
Zvlášť vo svetle dlhodobo klesajúcich svetových cien ropy sa tento štát amerického Stredozápadu dostal do hľadáčika znova - nielen zo strany ťažiarov, ale teraz tiež aj novej administratívy Donalda Trumpa. A to preto, aby tamojšie náleziská spojil s priemyselným Illinois, ktorý je domovom gigantov od Boeingu po McDonalds, bezmála 1900 kilometrov dlhý ropovod Dakota Access. Stúpenci ho obhajujú s tým, že lacnejšia preprava umožní americkému priemyslu lepšie čeliť konkurencii a dá vzniknúť novým pracovným miestam.
Dokončenie projektu za 3,8 miliardy dolárov, ktorého väčšina je už hotová, malo však doteraz jeden háčik. Proti časti pretínajúcej hranice Severnej a Južnej Dakoty, okraj indiánskej rezervácie Standing Rock, sa postavili vlani v apríli kmene Siouxov a ochrancovia prírody. V jednej chvíli sa tak utáborilo na jej okraji až 10-tisíc ľudí, ochotných zabrániť stavbe asi kilometer a pol dlhého úseku pod jazerom Oahe aj vlastnými telami.
Odporcovia stavby namietajú, že jazero, ktoré vzniklo v 60. rokoch prehradením rieky Missouri, je vodným zdrojom pre rezerváciu a obávajú sa možnej kontaminácie. Indiáni tiež argumentujú, že časť plánovanej trasy sa dotýka aj ich pohrebiska. Mesiace tak napriek chladnému počasiu a opakovaným pokusom o vypratanie táborov odmietali demonštranti opustiť miesto plánovaných stavebných prác a dostávali sa kvôli tomu do potýčok s políciou. Tá zatkla okolo 700 ľudí.
Ťažiari prispeli Trumpovi
Odporcov ropovodu sa síce dočasne zastal vlani v septembri prezident Barack Obama, ktorý oznámil, že pokračovanie výstavby týmito miestami nepovolí. Len krátko pred inauguráciou jeho nástupcu začali inžinierske jednotky americkej armády ako poverený federálny úrad pracovať na štúdii zameranej na dopady na životné prostredie. V jednom z prvých krokov však nový prezident vydal memorandum apelujúci na to, aby úrad projekt v zrýchlenom konaní preskúmal a schválil. Okrem dostavby Dakota Access pritom Trump vyjadril podporu aj ďalšiemu nemenej kontroverznému ropovodu - Keystone XL z Kanady.
Tento týždeň vo svetle jeho pokynov spor dospel ku koncu. Inžinierske jednotky avizovali Kongresu, že dostavbu povolia. Od začiatku prác na chýbajúcom úseku má byť ropovod v prevádzke do 80 dní, uviedla firma Energy Transfer Partners, ktorá za ním stojí.
Nový šéf Bieleho domu sa kvôli podpore ropovodu pod taktovkou tejto spoločnosti však dostal aj pod ostrú kritiku. Ukázalo sa totiž, že jej riaditeľ, texaský miliardár Kelcy Warren, podporil jeho kandidatúru 100-tisícmi dolárov. Trump však odmieta, že by za jeho krokmi bolo finančné pozadie. Podľa jeho slov ropovod "slúži národným záujmom". V memorande, ktoré nemá takú silu ako prezidentský dekrét, apeloval tiež, aby materiál dodali výlučne americké oceliarne a železiarne.