Richard Perle je predsedom vplyvného bezpečnostného odboru ministerstva obrany USA. Označujú ho za otca novej americkej bezpečnostnej doktríny. Spolu s Dickom Cheneyom (viceprezident), Donaldom Rumsfeldom (minister obrany), Paulom Wolfowitzom (námestník ministra obrany) je 61-ročný Perle jedným zo štyroch "jastrabov" Bushovej administratívy. Počas dvoch prezidentských mandátov Ronalda Reagana bol námestníkom ministra obrany povereným medzinárodnou bezpečnosťou a strojcom politiky boja proti sovietskej expanzii vo svete. Od roku 1999 sa angažoval za zvolenie Georgea W. Busha za prezidenta. V uplynulom týždni navštívil Európu a pri tejto príležitosti poskytol rozhovory denníkom Le Figaro a Die Welt.

Bola by vojna proti Iraku skutočne taká jednoduchá, ako to tvrdia niektorí odborníci?
-- Nemyslím, že by veľa Iračanov bojovalo za Saddáma. Prevažná časť jeho jednotiek oslobodí Irak po našom boku.

Aké budú podľa vás okamžité dôsledky americkej invázie do Iraku?
-- Bude to rýchly koniec režimu Saddáma Husajna. Verím, že milióny Iračanov nám budú vďačné. Budú to cítiť ako oslobodenie Iraku, nie ako zotročenie Spojenými štátmi. Ľudia, ktorí si myslia, že sme tu pre ropu, rýchlo pochopia pravdu. Pretože mi ju Iraku nezoberieme. V skutočnosti po prvýkrát po dlhom čase pôjde zisk z ropy obyvateľstvu a nie do Saddámovho vrecka. Zničením Husajna zničíme aj mýtus o "americkom imperializme".

Čo prosím?
-- Nikto na svete nám nikdy nedokázal ozajstný imperializmus. Je to nepravdivé tvrdenie, že sme imperialisti, pretože McDonald´s predáva hamburgery po celom svete, že ľudia počúvajú americkú muziku, alebo že chodia na americké filmy. Nemožno jednoducho dokázať, že USA sa správajú imperialisticky. Uvidíte, že ani v Iraku sa nebudeme takto správať. Saddám Husajn je jediný dôvod našej výraznej prítomnosti v Perzskom zálive. Keď bude zvrhnutý, naša prítomnosť v regióne sa zníži.

Poradkyňa pre bezpečnostné otázky Condoleezza Riceová naznačila, že USA by boli pripravené zostať na Blízkom východe dlhší čas.
-- Musíme vytvoriť bezpečné prostredie pre politický proces. Bude to multilaterálna akcia. Na rozdiel od čias Clintonovej administratívy a raného obdobia vládnutia Busha, sú Spojené štáty pripravené zúčastniť sa na výstavbe štátu.

Nemýlite si pri plánovaní invázie do Iraku poradie vašich priorít? Nemalo by byť nasledovné: 1. vyhrať vojnu proti Al-Kajde, 2. nastoliť mier medzi Izraelom a Palestínčanmi, 3. odzbrojiť Severnú Kóreu, ktorá sa stáva jadrovou mocnosťou?
-- A to vo vašom zozname sa Irak dostane až na štvrté miesto?... Počujte, nemôžeme urobiť všetko naraz. Ale môžeme sa v rovnakom čase zaoberať Al-Kajdou i Saddámom Husajnom. Nástroje, ktoré máme k dispozícii na vyriešenie jednej i druhej veci, nie sú rovnaké. Kvôli Al-Kajde musíme výrazne zlepšiť naše tajné služby a dosiahnuť pokrok v niektorých technológiách. Bez pomoci nových technológií nebudeme môcť eliminovať bunky Al-Kajdy, ktoré sú roztrúsené po celom svete a zaručiť dostatočnú bezpečnosť našich linkových lietadiel. Nové technológie sú tiež potrebné na kontrolu šírenia zbraní hromadného ničenia. V USA už napredujeme pri rozvoji takýchto technológií. Na druhej strane, na riešenie irackého problému nám stačia klasické vojenské sily, ktoré už máme k dispozícii. Aj keby iracký problém neexistoval, tieto klasické sily by sme nemohli využiť v boji proti Al-Kajde.

Prečo nezmeníte postoj k Iraku, keď sa zdá, že plní do bodky rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1441?
-- Je to piesok, ktorý vám hodil Saddám do očí. Vieme, že disponuje zbraňami hromadného ničenia, on deklaroval, že také zbrane nemá. Buď sa teda mýlime, alebo ich Irak dokáže dobre ukryť. Ja si však nemyslím, že sa mýlime.

Ale zbrojní inšpektori môžu ísť kam chcú, to je fakt!
-- Dnes je v Iraku menej ako 200 inšpektorov a pritom je to krajina veľká ako Francúzsko.

Prečo teda USA, ktoré sú stálym členom BR OSN, nežiadali, aby do Iraku bolo vyslaných desaťkrát viac inšpektorov?
-- Chceli sme, aby ich bolo viac, ale spýtajte sa francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca, prečo je ich počet tak malý.

Chcete tým povedať, že Francúzsko bolo proti vyslaniu väčšieho počtu inšpektorov do Iraku?
-- Samozrejme! Stratégiou Francúzska pri rokovaniach o rezolúcii č. 1441 bolo znížiť rozsah inšpekcií, znížiť účinnosť inšpektorov v teréne. Dám vám príklad: chceli sme, aby vznikli regionálne operačné centrá, inšpektori by tak boli fyzicky bližšie ku komplexom, ktoré majú skontrolovať. Keď preprava na miesto trvá príliš dlho, majú Iračania čas premiestniť podozrivé zariadenia. Ak chcete mať vysokú pravdepodobnosť, že odhalíte zbrane hromadného ničenia, musíte vyslať inšpektorov naraz na viaceré miesta. Ale Francúzsko sa proti tomu postavilo. Nakoniec sme získali iba tri regionálne kancelárie, ale tie nie sú operačnými centrami. Všetci inšpektori vyrážajú za svojou prácou z Bagdadu.

Keď si myslíte, že Francúzsko chcelo zmenšiť účinnosť inšpekcií, prečo ste rezolúciu podpísali?
-- Hmmm... nakoniec sme sa rozhodli, že prioritou bolo dosiahnuť konsenzus, aj keď to bolo za cenu účinnosti inšpekcií. Prezident Bush musel prijať ťažké rozhodnutie.

Ako posudzujú Spojené štáty správu Iraku o jeho zbrojnom arzenáli, ktorú predložil v požadovanom termíne?
-- Nečítal som ju, ale počul som, že je to kopa lží. Predchádzajúce inšpekcie ukázali, koľko jedovatého plynu, biologických zbraní a rakiet vyrobili. Malú časť z toho zničili, o veľkej časti nemáme žiadne informácie. Je úlohou Saddáma Husajna dokázať, že tieto zbrane sú zneškodnené. Ak to nemôže dokázať, musíme vychádzať z toho, že ich ukrýva.

A ak Husajn tieto dôkazy nedodá?
-- V tom prípade porušil rezolúciu OSN a bude ho treba odzbrojiť.

Ak misia inšpektorov OSN vyhlási, že v Iraku nič nenašla, čo urobíte?
-- UNMOVIC môže povedať, že nič nenašla, ale nebude môcť povedať, že tam nie je nič na nájdenie...

Generálny tajomník OSN Kofi Annan požaduje od USA dôkazy pre Saddámove programy.
-- Niektoré veci nemôžeme zverejniť, aby sme neohrozili naše zdroje. Sú niektoré záležitosti, ktoré môžeme posunúť OSN. Koordináty však nie sú vždy pre inšpekciu dostatočne precízne. Okrem toho sa na základe rozkazu Saddáma Husajna všetko pohybuje po krajine na transportéroch. Má organizáciu so 6 tisíc zamestnancami -- šesťtisíc! -- a ich jedinou úlohou je ukryť to, čo nemáme nájsť.

Keď sa rozhodnete, že nastal čas na vojnu proti Iraku, pôjdete najskôr pred Bezpečnostnú radu OSN?
-- Moje chápanie rezolúcie je, že nepotrebujeme novú rezolúciu na začatie vojny. Ale viete, nie som expert na tieto otázky...

Veľa Európanov pochybuje o prepojenosti Saddáma s teroristickou organizáciou Al--Kajdá.
-- Je to nesprávne tvrdenie a nestane sa správnejším, ak ho budeme opakovať. Existuje na to veľmi veľa dôkazov, nielen pre stretnutie Muhammada Attu s irackým špiónom v Prahe. Václav Havel to, mimochodom, nikdy nedementoval, tak ako o tom nesprávne informovali médiá. Existuje ešte viac dôkazov, ktoré sa datujú až desať rokov dozadu. Vieme dokonca o dohode o neútočení medzi Saddámom Husajnom a Usámom bin Ládinom, podobnej ako bol pakt medzi Hitlerom a Stalinom.

Aký dosah by malo zvrhnutie Saddáma na saudsko-arabský panovnícky dom?
-- Saudskoarabi už dlho rozmýšľajú, ako zmodernizovať ich krajinu. Hovoria, že boli šokovaní 11. septembrom. Spozorovali, že wahibtský extrémizmus, ktorý podporujú, sa vymkol spod kontroly a je pre nich priamym nebezpečenstvom.

Saudskoarabskí ministri zbierajú peniaze pre Hamas a iné teroristické organizácie.
-- Saudskoarabi pochopili, že tieto veci sú problematické. Ale vy by ste sa mali zamyslieť nad postojom Európy k Hamasu. Hamas nie je na čiernej listine EÚ, pre to, že sa rozhodla nedať ju na túto listinu. Šéf Hamasu otvorene podporuje zabíjanie izraelských žien a detí, a Európania s tým očividne nemajú žiaden problém.

Spomíname si, že vzťahy medzi USA a Irakom boli vynikajúce v časoch, keď ste vy boli námestníkom v Pentagóne. Nepodporovali ste vojensky Bagdad v jeho vojne proti Iránu?
-- Nikdy som nemal rád túto politiku. Myslím, že to bol omyl... Podporovať Irak nemalo pre nás žiaden význam, Irán aj tak nemal šancu zvíťaziť. Ak môžeme vôbec pochopiť taktiku podpory menšieho zla v jeho konflikte s väčším zlom, tak najmenšou vecou bolo zastaviť všetky kontakty s menším zlom po skončení vojny.

A dnes je čo najmenším zlom: Irak, Irán alebo Severná Kórea?
-- (Úsmev) Tak teda, všetky tri krajiny sú súčasťou "osi zla". Chcem vám pripomenúť, že tento výraz, z ktorého si vy Európania stále robíte srandu, ešte nabral na váhe v porovnaní s časom, keď ho pred rokom použil po prvýkrát prezident Bush. Dnes totiž vieme, že Severná Kórea vlastní zbrane hromadného ničenia, a že ich tajne vyváža najmä do Iránu, ktorý je prepojený s terorizmom. Ide teda o ozajstnú os!